oPeniazoch.sk, The Economist Foto: TASR/AP
Pokiaľ má eurozóna fungovať a byť dlhodobo politicky a ekonomicky udržateľná, musí mať spoločný rozpočet, ktorý bude financovať investície v časoch útlmu. Musí tiež umožňovať obmedzenej transfery uskutočňované cez systém sociálnej podpory.
Dlhová kríza eurozóny jasne ukázala, že Európa vo finančnej oblasti potrebuje silnejší záchranný systém. Dvaja nemeckí ekonómovia Thomas Mayer a Daniel Gros v roku 2010 presvedčivo tvrdili, že by sa mal vytvoriť Európsky monetárny fond (EMF). Vedenie eurozóny ale naopak schválilo vznik Európskeho nástroja finančnej stability, čiže European Financial Stability Facility, píše The Economist.
Jeho nástupca Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) spolu s MMF dodnes pomáha udržiavať finančnú stabilitu v Európe tým, že poskytuje finančnú asistenciu. Vytvorenie ESM bolo významným krokom k ďalšej integrácii eurozóny. Prestavuje silný nástroj, ktorý môže podporiť dlhopisové trhy a pomáhať v prípade náhleho odlivu kapitálu v časoch kríz. Aj ESM má ale svoje limity a nie je schopný riešiť hlboké problémy eurozóny.
Aktívny v tejto oblasti začína byť nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Odporúča premenu ESM na Európsky monetárnej fond a ide o pozoruhodnú myšlienku. Spolupráca medzi záchrannými sieťami jednotlivých krajín eurozóny je nevyhnutná a MMF už nemôže v Európe dlho operovať tak, ako to robil doteraz. Je teda zrejmé, že menová únia si musí vytvoriť vlastný záchranný systém, ktorý bude schopný fungovať aj pri veľkej záťaži. Nemecký návrh na vytvorenie EMF ale ešte nie je ideálne. Zaisťoval by iba pomoc v prípade kríz. Eurozóna však potrebuje fiškálnu federalizmus, teda skutočný spoločný rozpočet. Ten by okrem iného zbavil ECB od politicky problematických rozhodnutia a zodpovednosti.
EMF tak, ako ho navrhuje Schäuble, by mal nútiť dlžníkov do úsporných opatrení. Tie ale majú neraz pochybný základ a v podstate ide o extenziu súčasného systému. Ministri financií krajín eurozóny sústavne nesúhlasia s ďalšími funkciami, ako je rekapitalizácia bánk. EMF v tejto forme by bol len malým príveskom eurozóny, ktorá by zostala len problematickým systémom pevných menových kurzov.
Napriek všetkým nedostatkom je pozitívne, že sa rozbieha natoľko potrebná diskusia o spoločnom rozpočte eurozóny. Ak by sa európske vlády rozhodli posilniť architektúru eurozóny, mohli by previesť ESM pod Európsku komisiu. ESM by ďalej poskytoval finančnú pomoc, avšak pod vedením tejto komisie, ktorá má už viac ako desať rokov skúseností s krízami. Tieto skúsenosti možno len ťažko nahradiť nejakou novou inštitúciou. ESM by sa potom mohol postupne zmeniť v plnohodnotné ministerstvo financií celej eurozóny. Najskôr by teda len poskytoval pomoc v prípade kríz, následne by mohol vydávať bezpečné aktíva potrebná pre stabilizáciu v prípade ekonomických šokov.
Európske ministerstvo financií by na rozdiel od EMF mohlo obnoviť disciplínu dlžníkov a zároveň zvyšovať stabilitu celej menovej únie. Fiškálny federalizmus v USA jasne ukazuje, že disciplínu jednotlivých štátov sa darí zvýšiť len odvážnymi posuny smerom k tomuto federalizmu. Eurozóna pravdepodobne nemá žiadnu inú cestu, ktorou sa vydať. Ak bude napríklad vytvorený systém reštrukturalizácie dlhov bez spoločného rozpočtu, stabilitu spoločnej meny to zníži namiesto toho, aby došlo k jej posilneniu, tvrdia Laurence Boone a Shahin Vallée pre The Economist.
