oPeniazoch.sk, roklen24;MIT Foto: YT/qapital;TED
O zrušení hotovosti sa diskutuje čoraz viac, bezhotovostná spoločnosť sa ukazuje ako reálna alternatíva. Najčastejším argumentom je, že obmedzenie či dokonca zrušenie hotovosti by narušilo obchodné modely pri nelegálnych aktivitách.
Kým dnes môžu zločinci bezstarostne pobehovať s kuframi naplnenými bankovkami, zrušenie hotovosti by predstavovalo pre nich určité komplikácie. V spoločnosti, kde by sa platilo výhradne elektronickými peniazmi, by sa ťažko predávali drogy, vyhýbalo sa plateniu daní, pracovalo na čierno, prijímali úplatky alebo financoval terorizmus.
Kto by nechcel žiť vo svete, v ktorom neexistuje podvádzanie? Aj keď vo všeobecnou prevláda predstava, že všetky zlé veci má na svedomí niekoľko zvrátených jedincov, ktorí na tom zarábajú, a zvyšok spoločnosti tým stráca, guru behaviorálnej ekonómie to vidí inak. Podľa Dana Arielyho je to v skutočnosti tak, že podvádzame všetci, ale len trochu.
Na svojej domovskej univerzite MIT (Massachusetts Institute of Technology) Ariely so svojimi kolegami testoval študentov, nakoľko podvádzajú. Rozdelili ich do dvoch skupín, pričom obe dostali test s číselnými úlohami. Za každú správnu odpoveď im sľúbili 50 centov. Jednotlivé skupiny však mali trochu odlišný spôsob vyplatenia odmeny. Prvá skupina test odovzdávala asistentovi, ktorý ho opravil a vyplatil im peňažnú odmenu. Študenti z druhej skupiny nemuseli test nikomu ukazovať, mohli ho pokojne vyhodiť, len nahlásili asistentovi počet správnych odpovedí a ten im následne vyplatil peňažnú odmenu.
Nie je až tak prekvapujúce, že študenti z druhej skupiny boli šikovnejší, oproti priemeru v prvej skupine, ktorý bol 2,7 správne vyriešených úloh, ich vyriešili 6,2. Zaujímavejšie však je, že rozdiel nebol spôsobený niekoľkými jednotlivcami, ktorý by si prilepšili markantnejšie, prilepšila si väčšina účastníkov, avšak len mierne.
Inými slovami, všetci sme poctiví, ale iba na 98 percent, vysvetľuje Ariely vo svojej knihe Ako drahá je nepoctivosť? (The (honest) truth about dishonesty). "Je užitočné premýšľať o ľuďoch tak, že majú dve základné motivácie. Chcú sami seba vidieť ako správneho a čestného človeka, avšak zároveň túžia zarobiť na tom, že budú podvádzať, či už na daniach, alebo napríklad na futbalovom ihrisku," myslí si behaviorálny ekonóm. Dôležité sú aj okolnosti, za akých podvádzame.
Najšikovnejší však boli študenti z tretej skupiny, o ktorú bol experiment neskôr doplnený. Tí rovnako ako študenti z druhej skupiny iba nahlasovali počet správnych odpovedí, pričom v priemere vyriešili dokonca 9,4 úlohy. A čo za ich úspechom stálo? Jediný rozdiel oproti druhej skupine bol v tom, že študentom z tretej skupiny bola odmena vyplácaná najprv v žetónoch, ktoré si následne menili za hotovosť. To sa ale dialo bezprostredne potom na druhom konci miestnosti.
Tento experiment samozrejme nemá s podmienkami reálneho sveta nič spoločné, avšak ukazuje na jeden dôležitý poznatok o tom, ako ľudia vnímajú peniaze v hotovosti. Bankovky a mince ako by boli určitým varovným znamením. Kým bola odmena vyplácaná v hotovosti, ľudia si prilepšovali iba trocha, ak bola vyplácaná v žetónoch, prilepšovali si "trochu viac".
Jedným zo záverov Arielyho knihy je, že v bezhotovostnej spoločnosti by ľudia paradoxne mali tendenciu podvádzať oveľa viac. Ba čo viac, ako tvrdia odporcovia bezhotovostnej spoločnosti, zrušenie hotovosti možno sťaží pár zvráteným jedincom ich nelegálne aktivity, avšak v súčte ďaleko viac postihne široké vrstvy. Oných 98 percent poctivých ľudí, ktorých sloboda bude obmedzená. Podľa Arielyho sa tak podvádzanie "len trochu" možno zvrtne na podvádzanie "trochu viac".
