oPeniazoch.sk, AP;Reuters;Bloomberg Gadfly;ČTK Foto: SITA/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching v nedeľu sľúbil podľa agentúry Reuters celkovo 124 miliárd dolárov na projekty spojené s jeho kľúčovou iniciatívou v oblasti zahraničnej politiky, ktorou je vybudovanie novodobej Hodvábnej cesty spájajúcej Čínu s väčšinou Ázie, Európy a Afriky.
Prezident Si to oznámil v úvodnom prejave dvojdňovej konferencie v Pekingu, na ktorej sa zišli vysokí predstavitelia 29 krajín. Konferencia je ďalšou značne sledovanou akciou, ktorá má Si Ťin-pchinga predstaviť ako globálneho vodcu a zástancu voľného obchodu, napísala agentúra AP.
"Mali by sme vybudovať otvorenú platformu pre spoluprácu, ktorá bude podporovať a posilňovať otvorenú svetovú ekonomiku," vyhlásil Si. Dodal, že Čína plánuje prispieť do už existujúceho fondu Hodvábnej cesty čiastkou 14,5 miliardy dolárov. Dve čínske banky tiež vytvoria systém pôžičiek v hodnote 55 miliárd dolárov na podporu tejto iniciatívy, dodal Si.
Okrem iného bude Čína podľa jeho slov povzbudzovať svoje finančné inštitúcie, aby rozšírili objem zahraničných obchodov v jüanoch na 300 miliárd jüanov. Si v nedeľu neuviedol žiadne časové rámce pre nové pôžičky, pomoc a fondy, uviedla agentúra Reuters.
Fond Hodvábnej cesty bol vytvorený v roku 2014, aby financoval projekty infraštruktúry a poskytol pomoc vo výške 8,7 miliardy dolárov rozvojovým krajinám a medzinárodným organizáciám, ktoré sa budú podieľať na projekte budovanom v záujme oživenia dávnej obchodné cesty.
Britský minister financií Philip Hammond v Pekingu povedal, že Británia je prirodzeným partnerom pre program novej Hodvábnej cesty a v čase, keď opúšťa Európsku úniu, si želá viac obchodných kontaktov so svetom, nie menej. "Verím, že Británia, ktorá leží na západnom okraji Hodvábnej cesty, je prirodzeným partnerom tohto projektu. Británia je po stáročia zástancom otvoreného globálneho obchodovania," povedal Hammond.
Nemecko k projektu zaujalo opatrný postoj. V Pekingu ho zastupuje ministerka hospodárstva Brigitte Zypriesová, ktorá povedala, že sa nepodpíše pod spoločné vyhlásenie, ak nebude obsahovať záruky pre zachovanie voľného obchodu a spravodlivej súťaže. Vyhlásenie má byť zverejnené po ukončení fóra v pondelok. "Nemecko sa chce iniciatívy zúčastniť, ale ponuky musia byť prístupné všetkým… Musí byť tiež jasné, čo sa vlastne bude stavať, teraz to jasné nie je," oznámila Zypriesová.
Projekt ocenil tiež pakistanský premiér nadviažete Šaríf, ktorého krajina je spojencom Číny. Plán je podľa Šarífa prejavom "vízie a dôvtipu" Pekingu. "Toto široké ekonomické partnerstvo a investície sú historicky bezprecedentné. Stojíme na pokraji hospodárskej revolúcie," povedal.
V sobotu čínsky plán ostro kritizovalo indické ministerstvo zahraničia, podľa ktorých by podobné iniciatívy mali spĺňať medzinárodné normy a nevytvárať neudržateľný dlh. India do Pekingu oficiálnu delegáciu nevyslala. Podľa Reuters sa jej nepáči, že chce Čína investovať 57 miliárd dolárov do obchodnej trasy Pakistanom, ktorá povedie aj sporným územím Kašmíru.
India nesúhlasí s tým, aby čínske štátne spoločnosti pracovali v pakistanskej časti Kašmíru. "Žiadna krajina nemôže súhlasiť s projektom, ktorý neberie ohľad na svojbytnosť a územnú celistvosť," povedal hovorca indického ministerstva zahraničia.
Výhrady ako k pekinskej konferencii, tak k projektu vyjadrilo aj niekoľko západných diplomatov. Považujú to za pokus posilňovať vplyv Číny v globálnom meradle. Panujú tiež nejasnosti o podmienkach účasti cudzích firiem v projekte.
V Číne po celé desaťročia vládne jedna strana, analytici tamojšie voľby považujú len za zábavu pre verejnosť. Vláda má panický strach z opozície a chce, aby ďalšie voľby naplánované na október prebehli hladko. Kráľ totiž chce ešte ďalej posilniť svoju moc. Lenže v celom pláne sa začínajú objavovať trhliny. Bývalí členovia elitnej triedy čoraz viac hovoria o korupcii na najvyšších miestach. Dokonca sa zdá, že ekonomike sa už nedarí tak dobre, ako sa oficiálne tvrdí a začína brzdiť. Vláda má síce pod kontrolou centrálnu banku a dokáže značne ovplyvniť domáci dopyt, lenže zahraniční partneri tohto kráľovstva začínajú mať z jeho vnútorného stavu obavy a začínajú sa sťahovať.
Čínska centrálna banka PBoC má k dispozícii oveľa viac nástrojov ako jej náprotivky na Západe. Verejný sektor má navyše v čínskej ekonomike naozaj veľkú váhu. Štátom vlastnené spoločnosti významne ovplyvňujú celkovú ekonomickú aktivitu a generujú približne tretinu všetkých investícií. Keď výdavky súkromného sektora slabnú, vláda je schopná tento prepad eliminovať. Jasne zrejmé to bolo na začiatku tohto roka po tom, čo predtým prebehol prudký útlm v oblasti priemyselnej výroby. V tú chvíľu išli bokom všetky plány na posun k novej ekonomickej rovnováhe opreté najmä o spotrebu.
