oPeniazoch.sk, New York Times Foto: SITA/AP
Za pár dní je tu druhé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku. Panujú obavy, že ich výsledkom bude ďalší trumpovský šok. V centre obáv stojí najmä ohrozenie spoločného európskeho projektu, ktoré predstavujú protieurópski politici. Nahrávajú im dlhodobé problémy eurozóny a podľa mojich priateľov vo Francúzsku sa Le Penová dokonca snaží využiť kritiku eura zo strany známych ekonómov pre svoj prospech. Lenže táto kritika rozhodne neznamená, že jej politika je správna.
Ja sám som tvrdým kritikom eura aj politiky fiškálneho uťahovania, ktoré bolo v eurozóne uplatňované po roku 2010. Francúzsko by si mohlo a tiež malo viesť omnoho lepšie, než čo doteraz dokázalo. Lenže politika, o ktorej hovorí Le Penová, by Francúzsku nepomohlo a naopak by mu spôsobilo vážne škody. Hovorím najmä o jednostrannom odchode z eurozóny a Európskej únie.
Pozrime sa najprv na euro.
Spoločná európska mena je od počiatku omylom. Krajiny, ktoré sa projektu nezúčastňujú (Švédsko, Veľká Británia či Island), profitovali z flexibilného menového kurzu, ktorý prináša nezávislá mena. Lenže rozhodnutie o vstupe do spoločnej menovej únie nie je to isté ako rozhodnutie o jej opustení. Náklady spojené s opustením eura a zavedením vlastnej meny by boli obrovské. Masívny odliv kapitálu by vyvolal bankové krízy, následne by museli byť zavedené obmedzenia na tok kapitálu a výbery vkladov z bánk. Vznikol by právny chaos, pretože by nebolo jasné, akú hodnotu majú a v akej mene platia súčasné obchodné dohody. Na korporátny sektor by doľahlo dlhé obdobie neistoty a zmätkov.
V extrémnych prípadoch je možné, že všetky tieto problémy sa oplatí podstúpiť. Príkladom môže byť Grécko. Jeho ekonomika sa nachádza v hlbokom útlme a potrebuje radikálne zníženie nákladov relatívne k jeho hlavným obchodným partnerom. Taká krajina môže dospieť k záveru, že aj veľmi bolestivé opustenie eura a následná devalvácia sú lepšie ako dlhé roky drvivej deflácie.
Francúzsko však v takej pozícii nie je. Zamestnanosť by v jej ekonomike mala byť vyššia, ale neleží na hrozivo nízkych úrovniach. U ľudí v produktívnom veku je vo Francúzsku dokonca väčšia pravdepodobnosť, že nájdu zamestnanie, než v USA. Od zavedenia eura sa navyše francúzske jednotkové náklady práce vyvíjajú zhruba rovnako ako v celej eurozóne. Nie je teda veľa dôvodov, prečo by mal byť znovu zavedený frank. Následná devalvácia by mala obnovovať konkurencieschopnosť francúzskej ekonomiky.
Ak by teda Francúzsko opustilo euro, prinieslo by mu to podobné náklady ako napríklad Grécku, ale prínosov by veľa nebolo.
Ako je to s členstvom v Európskej únii?
Je veľa dôvodov domnievať sa, že členstvo Francúzska v EÚ, ktoré prináša prístup na oveľa väčší trh, zvyšuje produktivitu francúzskeho priemyslu. Francúzskym spotrebiteľom potom pravdepodobne prináša väčší výber a lacnejšie produkty. Je mi ľúto, ale Francúzsko jednoducho nie je dosť veľké, aby sa mu viedlo lepšie s dovnútra zameranou nacionalistickou politikou. Byť súčasťou oveľa väčšej ekonomickej entity by pre ňu malo byť privilégiom, nie záťažou.
Zďaleka netvrdím, že EÚ je bez chýb. Napríklad všeobecne presadzovaná politika fiškálneho uťahovania bola úplne nedomyslenou deštruktívnou chybou. Francúzsko túto politiku prijalo príliš ochotne. Podľa môjho názoru je najväčšou ekonomickou slabosťou Francúzsko jeho hypochondria a ochota veriť propagande, ktorá ju už tridsať rokov vykresľuje ako slabý článok Európy aj napriek tomu, že ekonomické výkony jej ekonomiky sú slušné a produktivita sa nachádza vysoko. Nič z toho, čo ponúka Le Penová, by túto krajinu správnym smerom neposunulo. To, že Le Penová kritizuje európsku politiku rovnako ako niektorí ekonómovia vrátane mňa, neznamená, že máme niečo spoločné.
Autorom je Paul Krugman.
