oPeniazoch.sk, TASR
Japonská centrálna banka by mala pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní, až kým tempo rastu spotrebiteľských cien neprekoná jej inflačný cieľ. Musí byť však opatrná na s tým spojené riziká nafukovania bublín cien aktív a riziká ohrozujúce finančný sektor, uviedla vo svojej správe o japonskej ekonomike Organizácia krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
OECD tieže mierne zvýšila svoju prognózu rastu japonského hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na 1,2 % z 1 % vo svojej novembrovej predpovedi. Dôvodom sú očakávania zrýchlenia rastu spotrebiteľských výdavkov, exportu a kapitálových výdavkov. OECD však naďalej počíta v roku 2018 so spomalením rastu ekonomiky na 0,8 %, keďže spotrebiteľské výdavky a čistý export stratia dynamiku.
Očakávané spomalenie v budúcom roku jasne ukazuje problémy dosiahnuť dlhodobý rast, s ktorými zápasí Japonsko. Tokio by na zlepšenie situácie podľa OECD opäť malo zvýšiť minimálnu mzdu a zlepšiť produktivitu malých a stredných firiem.
„Dosiahnutie 2-% inflačného cieľa by malo zostať najvyššou prioritou, samozrejme, pri monitorovaní potenciálnych nákladov a vedľajších vplyvov,“ píše sa v správe OECD.
Aktuálne nastavenie menovej politiky centrálnej banky (BoJ) môže spôsobiť zvýšenie cien aktív tým, že nadmerne podporí rizikový apetít investorov, uviedla OECD. Negatívne úrokové sadzby môžu mať negatívny vplyv na zisky bánk a skomplikovať správu aktív pre dôchodkové fondy a poskytovateľov životného poistenia. Ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania je podľa OECD stále ešte ďaleko, keďže inflácia sa pohybuje okolo nuly.
OECD tiež vyzvala japonskú vládu, aby podporila spotrebu zvýšením minimálnej mzdy na polovicu priemernej mzdy. Aktuálne sa minimálna mzda nachádza na úrovni okolo 40 % priemernej mzdy.
