oPeniazoch.sk, quartz;newsmax Foto: SITA/AP
Ten, kto už strávil nejaký ten čas vo vinárskom svete, určite zistil, že každý znalec má svoj príbeh o fľaši, ktorá spustila jeho posadnutosť viničom. Je to niečo, čo sa riadi vzorcom: Európa + prírodná scenéria + vzácne víno = moment osvietenia.
Vínny znalec. Niekedy má podobu, že rozozná víno z fľaše a z tetrapaku. Aby sme boli úprimní, možno to niekoedy aj stačí. A potom sú takí, ktorí dokážu celé hodiny sledovať videá o odzátkovaní, nalievaní, ovoniavaní a vypľuvaní. A k tomu potrebný background o tom, ako to robia tí najlepší someliéri. Tanečné pohyby pre zdokonalenie elegantnej chôdze, či modulovanie hlasu do zamatového barytónu pri vyslovovaní mien viníc z danej oblasti.V tomto elitnom klane someliérov nejde o prácu, je to skôr spôsob života. Skúšajú olizovať rôzne predmety, len aby si vylepšili svoje chuťové poháriky a dokázali analyzovať a opísať variácie chutí v kvapaline, ktorá je zlúčeninou zlúčenín. Veď ide o najzložitejší nápoj na svete.
Krása chuti je rovnaká, ako estetická krása v umení alebo hudbe. Preto víno neraz dopĺňa portfólio investora pre splnenie podmienky diverzfikácie. Kto však nám, laikom, povie, ktoré víno je výnimočné a ktoré nie, keď nemáme potrebné danosti hlbokej zmyslovej vnímavosti? A bude to skutočne tak, alebo ide len o subjektívny pocit hodnotiteľa?
Koncom osemdesiatych rokov ekonóm z Princetonu Orley Ashenfelter prišiel s myšlienkou, že by mohol predpovedať kvalitu vína z Bordeaux na základe charakteristík, ako je teplota a zrážky v roku zberu. Skutočne dokázal odvodiť cenu fľaše Bordeaux na základe veku, priemernej teploty počas vegetačného obdobia od apríla do septembra, úhrnu zrážok v predchádzajúcom roku od októbra do marca a priemernú teplotu v septembri, počas vinobrania. Použitím týchto premenných dokázal vo viac ako 80 percentách oceniť ročníky z 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov.
Jeho analýza ohrozila existenciu profesionálnych degustátorov a hodnotiteľov. Niet divu, že zostali zaskočení. Odvtedy sa Ashenfelterovej predpovede, napríklad, že vína z rokov 1989 a 1990 boli mimoriadne dobré, celkom dobre uchytili. Navyše, jeho analýza bola založená na jednoduchých postupoch. Dnes sa pokročilejšie štatistické nástroje čoraz viac uplatňujú pri hodnotení kvality vína, s pozoruhodným úspechom predpovedí.
Ale analýza údajov v súčasnosti väčšinou vo vinárskom priemysle svoje miesto nemá. Úloha subjektívnych kvalitatívnych ratingov sa stala viac menej dominantnou. Dokonca aj relatívne neznámi hodnotitelia, ak ich predajne citujú, spôsobia zvýšenie predaja. Ohodnotenie 98 namiesto 94 má za následok masívny nárast dopytu. Veľkým rozdielom pri predpovedi napríklad výsledku športového zápasu a ceny (kvality) vína je spätná väzba. Odborník urobí subjektívne hodnotenie. Pri športe nezáleží na tom, či hodnotiteľ bude tvrdiť, že niektorý hráč je dobrý. Podstatný je výkon podaný hráčom. Algoritmus môže preto nahradiť alebo doplniť predpovede odborníka, pokiaľ výsledkom bude lepšia predpoveď kvality hráča. Pri víne sa však zdá, že hodnotiteľ dokáže ovplyvniť samotný predaj.
Čo z toho vyplýva?
Po prvé, v oblastiach, v ktorých je ťažké posúdiť kvalitu, moderné prístupy nebudú nahrádzať subjektívne hodnotenia. V politickej analýze sú napríklad populárne kvantitatívne prístupy, pretože existuje jasný výsledok, ktorý sa dá použiť na posúdenie výsledkov: buď ste správne predpovedali výsledok volieb, alebo nie. Naproti tomu algoritmické prístupy k hodnoteniu kvality umenia by sme si len ťažko dokázali predstaviť. Avšak aj odborníkov z oblasti umenia sa snažia vytlačiť algoritmy, známe sú pokusy o využitie strojového učenia.
Po druhé, aj v trochu subjektívnych oblastiach, ako je víno alebo umenie, je konečným ukazovateľom kvality cena. To je dôvod, prečo je úloha analytika dominantnou. Pozícia hodnotiteľov bude ohrozená vtedy, ak cena, ktorú sú spotrebitelia ochotní zaplatiť, nebude v podstatnej miere závisieť od názoru hodnotiteľov ale od vlastných charakteristík vína alebo umenia. Problém je, že väčšina kupujúcich je ovplyvnená názormi ľudí, ktorí sa domnievajú, že sú odborníkmi. Preto slepé testy pri ochutnávkach tak často prinášajú odlišné výsledky. Aj keď treba priznať, že i v takýchto testoch hodnotitelia-degustátori dosahujú určitý stupeň v diferenciácii druhu a kvality vína.
Pokiaľ sú ľudia ovplyvnení kvalitatívnymi ratingmi od iných, napríklad na základe chuťových testov, vinárskemu priemyslu bude pravdepodobne aj naďalej dominovať skôr uznávaný znalec než počítač.
