oPeniazoch.sk, TASR
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nepovažuje zavedenie investičnej výnimky z dlhovej brzdy, o ktorej sa v poslednom čase diskutuje, za potrebné a vhodné. Po zohľadnení viacerých dôvodov aj hlavného cieľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií SR, to konštatuje vo svojom aktuálnom stanovisku.
Keďže záväzné výdavkové limity neboli doteraz prijaté, limit na dlh je podľa fiškálnej rady v súčasnosti najúčinnejším domácim fiškálnym pravidlom, ktoré vytvára tlak na zodpovedné hospodárenie vlády. Existencia a dodržiavanie tohto pravidla zvyšuje kredibilitu fiškálnej politiky, čo sa prejavuje v lepšom ratingovom hodnotení Slovenska a nižších nákladoch na financovanie dlhu.
Zákon v dlhodobom horizonte stanovuje horný limit dlhu vo výške 50 % HDP so sankciami začínajúcimi od úrovne 40 % HDP. Viaceré zahraničné aj domáce výskumné štúdie podľa RRZ ukazujú, že po zohľadnení rizík vyplývajúcich z možného negatívneho makroekonomického a demografického vývoja je možné považovať čistý dlh do výšky 40 % HDP v prípade Slovenska za bezpečný. „Uvoľnenie pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Hrubý dlh Slovenska v pomere k HDP má od roku 2018 klesať rýchlejšie ako sankčné pásma vyplývajúce z dlhovej brzdy. V prípade, že by sa vláda rozhodla odchýliť od svojich rozpočtových cieľov, preto podľa RRZ aj bez zmeny limitu na dlh existuje priestor na vyššie investičné výdavky.
„Bez nutnosti uplatniť prísnejšie sankcie zákona, ktoré začínajú od tretej hranice limitu dlhu, by bolo možné do roku 2019 použiť dodatočné prostriedky vo výške 4,3 % HDP, čo predstavuje 4,1 miliardy eur. Spomalenie tempa poklesu hraníc limitu dlhu na polovicu by mohlo do roku 2019 vytvoriť ďalší priestor na dodatočné výdavky v sume 1 % HDP, čo je približne 1 miliarda eur,“ vyčísľuje rada.
Prípadné schválenie investičnej výnimky by mohlo viesť, v závislosti od výšky investícií v jednotlivých rokoch, k opakovanému odloženiu dosiahnutia cieľa štrukturálne vyrovnaného rozpočtu za horizont roku 2019. Vyššie deficity vytvárajú aj riziko nedodržania záväzkov vyplývajúcich z európskych a národných fiškálnych pravidiel, upozorňuje RRZ. „Zavedenie investičnej výnimky by výrazným spôsobom zmenilo súčasné pravidlo limitu na dlh, čo by znížilo kredibilitu zákona a zvyšuje riziko jeho ďalších zmien v budúcnosti,“ dodáva vo svojom stanovisku rada.
