oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 24. februára (TASR) – Pacienti s ochorením AIDS sa podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) na Slovensku stretávajú s diskrimináciou pri ošetreniach u lekára. "Keď chcú ísť napríklad k zubárovi, zubári niekedy nie sú ochotní ich ošetriť, hoci je to v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom," povedala Debrecéniová na dnešnej tlačovej konferencii venovanej trojdňovému antidiskriminačnému tréningu členov mimovládnych a odborových organizácií, ktorý sa konal 22.-24. februára v Bratislave.
"Pre ľudí, ktorí majú vírus, to znamená, že nemajú šancu získať zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú. A zubné ošetrenia sú len príklad, v rámci celej zdravotnej starostlivosti je to len špička ľadovca," dodala. Prevenciou pred takýmto typom diskriminácie môže byť aj tlak verejnosti a diskusia o tom, ako je možné poskytovať pacientom s vírusom HIV zdravotnú starostlivosť bezpečne. Ak ale už k diskriminácii dôjde, je možné brániť sa žalobou na súde a žiadať finančné odškodnenie. "Na tréningu sme komunikovali rôzne problémy z praxe. Napríklad ľudia z rómskych komunít neboli vpustení do reštaurácií alebo obchodov. Alebo tu bol problém s podnikateľským úverom, stane sa, že nedostanú úver len preto, že sú rómskeho pôvodu," povedala výkonná riaditeľka ODZ Šarlota Pufflerová.
"V rámci tohto tréningu sme hovorili aj o možnostiach, ako si čo najefektívnejšie zabezpečiť dôkazné prostriedky. Mať garanciu toho, že takéto konanie môže byť úspešné. Lebo hoci v týchto konaniach je prenesené dôkazné bremeno, teda situácia žalujúcej diskriminovanej osoby je jednoduchšia, stále je tu povinnosť predložiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že došlo k diskriminácii," povedala Debrecéniová. Jedným zo spôsobov je podľa nej napríklad zhotovenie zvukových nahrávok, ktoré dokumentujú diskrimináciu. "Súdy už dnes na Slovensku tieto dôkazy akceptujú," dodala.
Podľa Debrecéniovej je slovenská antidiskriminačná legislatíva na "celkom dobrej" úrovni, často však nie je dostatočne implementovaná. Z tohto dôvodu napríklad ODZ spolupracovala so Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) a trénovala jej pracovníkov v rozoznávaní a riešení prípadov diskriminácie. "Keď sme zistili, že inšpekcia, hoci to má v náplni práce, neodhaľuje prípady diskriminácie, začali sme hľadať, čo je vo veci. A zistili sme, že od roku 2004 v podstate nikto z tejto inštitúcie nebol školený v tom, ako rozpoznať diskrimináciu, čo nie je jednoduché, a ešte ťažšie je ju dokazovať," vysvetlila Pufflerová. Dodala, že pri týchto tréningoch poskytli inšpektorom know-how v oblasti antidiskriminácie, ale zároveň aj ODZ získala množstvo informácií z praktických skúseností pracovníkov SOI.
Podľa Pufflerovej je súdna cesta, teda represia, až poslednou možnosťou riešenia problému s diskrimináciou. "Druhý typ aktivít je nastavovanie pravidiel, vnútorných predpisov, alebo etických kódexov vo verejných inštitúciách, ale aj v podnikateľskej sfére a mimovládnych organizáciách tak, aby boli nediskriminačné," vysvetlila. Príkladom by podľa nej mali ísť práve verejné inštitúcie.
Aktuálne podujatie ODZ bolo podľa Pufflerovej súčasťou projektu zameraného na antidiskriminačný tréning aktívnych ľudí z mimovládnych a odborových organizácií vo všetkých štátoch Európskej únie, ktorý podporila Európska komisia. Konkrétne združenie ODZ ho realizovalo v spolupráci s holandskou organizáciou Human European Consultancy.
UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam.
