oPeniazoch.sk, TASR
Atény 19. februára (TASR) – Grécky kabinet schválil konečný návrh úsporných opatrení, ktoré sú podmienkou záchranného úveru vo výške 130 miliárd eur od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Zvýšila sa tak šanca, že získa včas potrebné financie a vyplatí v marci splatné dlhopisy, inak mu hrozí bankrot.
Medzi partnermi v eurozóne však stále pretrvávajú pochybnosti o tom, či sa Grécku podarí stlačiť obrovský dlh v nasledujúcich rokoch na udržateľnú úroveň, čo môže spomaliť záchranný úver. Niektorí predstavitelia 17-člennej menovej únie varujú, že pravdepodobnosť "odklepnutia" úveru Grécku na pondelkovom (20.2.) stretnutí ministrov financií je len o málo vyššia ako 50 %.
Grécka vláda odsúhlasila aj výmenu dlhopisov, ktoré vlastnia súkromní veritelia. Takzvaná swapová operácia sa uskutoční v dňoch 8. marca až 11. marca a je súčasťou druhého záchranného balíka. Súkromní veritelia pritom odpíšu 70 % z hodnoty gréckych dlhopisov vo svojom portfóliu.
Po mesiacoch nepríjemných vyjednávaní tak Gréci dúfajú, ich partneri z eurozóny 20. februára odsúhlasia úver Aténam a pomôžu ich krajine vyhnúť sa bankrotu.
"Gréci urobili všetko, čo je v ich silách a sme odhodlaní dodržať svoje záväzky," uviedol minister pre verejný poriadok Christos Papucis.
Premiér Lukas Papadimos vo svojom vyhlásení vyjadril ľútosť nad tým, že vláda sa nemohla vyhnúť zníženiu dôchodkov. Zároveň však pripomenul, že negatívny vplyv tohto opatrenia zmierňuje fakt, že sa týka dôchodkov nad hranicou 1300 eur mesačne.
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra MRB pre nedeľné vydanie novín Realnews, 72,7 % Grékov chce, aby ich krajina zostala v eurozóne, ale iba polovica opýtaných verí, že sa jej to podarí.
Grécko potrebuje znížiť obrovský verejný dlh, ktorý je momentálne na úrovni 160 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 120 % HDP do roku 2020. Analýzy EÚ a MMF ale naznačujú, že pri súčasných opatreniach klesne dlh Grécka do roku 2020 len na 129 % HDP. Eurozóna preto hľadá spôsob, ako ho zredukovať na požadovanú úroveň. Jednou z možností je znížiť úroky z úverov Grécku, a tiež účasť centrálnych bánk v eurozóne, ktoré by podobne ako súkromní veritelia, mohli akceptovať čiastočné straty z gréckeho dlhu. Odhaduje sa, že centrálne banky v menovej únii majú grécke dlhopisy v hodnote 12 miliárd eur.
