oPeniazoch.sk, TASR
Londýn 13. februára (TASR) – Ešte pred dvoma rokmi väčšina európskych politikov verila, že Grécko je možné zachrániť. Chýbali im pritom skúsenosti so zvládaním finančných kríz a dokonca sa ani neporadili s politikmi z iných častí sveta, ktorí sa v minulej dekáde museli popasovať s krízami. Vyzbrojení ignoranciou a aroganciou tak zopakovali chyby druhých, konštatujú londýnske noviny Financial Times (FT).
Podľa denníka, keďže sa európski politici nepoučili z chýb druhých, musia sa teraz začať učiť na vlastných chybách. V niektorých európskych metropolách si už začínajú uvedomovať, že záchranný program bol veľkou chybou. Stratili dôveru v gréckych politikov. A vzhľadom na to, že Grécko už piaty rok sužuje recesia a úsporné opatrenia situáciu v ekonomike ešte zhoršia, začínajú sa prikláňať k názoru, že by bolo lepšie nechať ho skrachovať.
Grécke koaličné strany po zdĺhavých rokovaniach dosiahli dohodu o úspornom balíku a parlament ju schválil. Aspoň formálne tak splnili požiadavky ministrov financií eurozóny. Aj súkromní veritelia Grécka sa dohodli s vládou v Aténach na výmene dlhopisov a odpise významnej časti z dlhu krajiny.
FT sa domnievajú, že eurozóna nakoniec pomoc Grécku odklepne. Ale po niekoľkých mesiacoch sa jasne ukáže, že zníženie platov a dôchodkov povedie k prehĺbeniu recesie. A európski politici si uvedomia, že pri takom dezolátnom stave ekonomiky, je aj obmedzená privatizácia nereálna. Hrubý domáci produkt (HDP) Grécka vlani klesol o 6 % a ďalej sa znižuje.
A toto nie je ten najhorší scenár. Počíta s tým, že grécki politici naprieč celým spektrom podporujú záchranný program. No vzhľadom na novú vlnu štrajkov a rezignácie viacerých ministrov, je otázne, či líder strany Nová demokracia Antonis Samaras, pravdepodobný víťaz aprílových volieb, bude pokračovať v súčasnom programe.
No povedzme, že v ňom bude pokračovať a že štátny dlh Grécka vďaka tomu klesne zo súčasných 160 % HDP do konca dekády na 120 % HDP. To je však ešte stále málo. Dlh vo výške 120 % HDP je politické číslo, ktoré nemá odôvodnenie, tvrdia noviny. Pripomínajú, že grécka ekonomika kolabuje. Na jej obnovenie potrebuje krajina funkčnú infraštruktúru, moderný trh práce a zmenu politického systému. Až potom začnú trhy Grécku opäť veriť. Ale to potrvá celé desaťročia. Grécko sa podľa FT dostane z krízy, až keď jeho štátny dlh klesne na 60 % HDP.
Objavili sa aj hlasy, že by bolo lepšie nechať Grécko vystúpiť z eurozóny a použiť peniaze vo fondoch na záchranu Portugalska. Londýnske noviny si ale myslia, že ekonomiky oboch štátov sú v dezolátnom stave a že by bolo lepšie nechať ich zbankrotovať v rámci menovej únie, a potom zvýšiť úverovú kapacitu záchranných fondov a pomôcť im obnoviť ekonomiku a zároveň tak vytvoriť ochranný val okolo celej eurozóny.
