oPeniazoch.sk, QZ Foto: thinkstock;TASR/Štefan Puškáš;František Iván
Možno si poviete, že je to otázka uvedomelosti. Svoj život si zariadiť tak, aby sme boli čo najviac šetrní k životnému prostrediu. V skutočnosti ale nákupné zvyklosti nemôžu pomôcť zachrániť svet.
Podstatou uvedomelého konzumu je, že každý nákup, ktorý urobíte je "morálny čin". Tvrdia nám, že ak sa nám nepáči, čo niektorá firma robí, mali by sme prestať kupovať ich výrobky a prinútiť ich k zmene. Veríme, že stačí ak spotrebiteľ dostane transparentné informácie, na ich základe dokáže urobiť správnu voľbu. Ale bohužiaľ, to nie je spôsob, akým by bol kapitalizmus nastavený na fungovanie.
Séria malých, etických rozhodnutí pri kúpe, zatiaľ čo svorne ignorujeme štrukturálne stimuly pre neudržateľné obchodné modely firiem, nedokážu zmeniť svet tak rýchlo, ako by sme chceli. Rozhodnutia nám len pomôžu cítiť sa sami pred sebou lepšie.
Problém je v tom, že aj keď chceme robiť správne rozhodnutia, je to často príliš málo, príliš neskoro. Napríklad čo so starým, už nenoseným oblečením? Buď ho efektívne zrecyklovať alebo darovať ho ľuďom, ktorí sú na to odkázaní. Ale v skutočnosti na tom nezáleží, vždy sa dostane do odpadu, ktorý môže alebo nemusí nakoniec skončiť niekde na skládke. To ale nie je vaša vina, vy sa snažíte urobiť správnu vec. Je to vinou pretrvávajúceho trendu rýchlej módy, ktorá zaplavuje secondhand trh nadbytkom oblečenia. Takého, za ktoré už nikto nechce zaplatiť ani cent.
Potom je to otázka priorít. Potrebujete slušné množstvo disponibilného dôchodku, aby ste mohli robiť etické rozhodnutia pokiaľ ide o udržateľné možnosti spotreby. Rovnako aj voľného času na analyzovanie nákupného rozhodnutia, ktoré urobíte, ale aj určitý stupeň vzdelania z chémie, aby ste pochopili skutočný význam jednotlivých zložiek zo štítkov na tovare.
Vyhľadávanie odevov vyrobených z konope, nepríjemné otázky čašníkovi o tom, ako bola ryba, ktorú ponúka ulovená, a skúmanie, či vaše mesto dokáže recyklovať PET fľaše, vám síce možno privodia dobrý pocit, ale rozhodne to nie je náhrada za systematickú zmenu.
K tomuto záveru dospeli mnohí akademici, ktorí venovali svoj čas odhaleniu klamu okázalej spotreby. Jeden z týchto expertov na udržateľnosť je aj profesorka Halina Szejnwald Brownová, z Clark University. Z jej práce vyplýva, že spotreba je chrbticou americkej ekonomiky, čo znamená, že jedinec uvedomujúci si konzumný život je v podstate odsúdený na neúspech. "Sedemdesiat percent HDP v USA je založených na spotrebe domácností. Takže celý systém, trh, inštitúcie, všetko je nastavené na maximalizáciu spotreby," tvrdí Brownová. "Celé odvetvie marketingu a reklamy hľadá nové potreby, o ktorých sme ani nevedeli, že ich máme."
Vezmime si plastové fľaše. Plast, ako väčšina z nás vie, je vyrobený z ropy, ktorá vznikala stovky rokov, alebo možno dokonca tisícky. Preprava balenej vody znamená aj veľkú emisnú záťaž. Napriek nesporným faktom a dôslednej agitácii neziskových organizácií, médií, aktivistov, aby sa naliehalo na spotrebiteľov, aby uprednostňovali opakovane použiteľné fľaše, spotreba balenej vody aj naďalej rastie. Hoci stojí až 2000 krát viac ako voda z kohútika. Prečo sme ale ochotní kupovať 1,7 miliardy pollitrových fliaš, alebo päť fliaš pre každého človeka, každý týždeň? Trhový kapitalizmus zavedenie skutočne užitočnej udržateľnosti dokonale marí.
Väčšina našich potravinárskych a spotrebných výrobkov sa balí do plastov, ktoré nie sú recyklovateľné. Potraviny, ktoré neobsahujú pesticídy sú drahšie. Pracujeme stále viac, už nemáme dostatok času na varenie doma, nieto ešte na šitie. Väčšina z toho, čo nosíme je navrhnuté tak, aby po roku či dvoch bolo zastarané, len preto, aby sme kupovali viac. A iba 2 % z tohto oblečenia je vyrobeného doma a nie niekde na druhom konci sveta. A keď to je vyrobené doma, je to automaticky o 20 % drahšie. Palmový olej, ktorý sa považuje za jednu z hlavných príčin likvidácie dažďových pralesov a uhlíkových emisií, nájdeme v polovici našich balených potravinárskych výrobkov, ukrývajúc sa za zhruba tuctom rôznych označení. To sú len niektoré príklady toho, ako sa vláda a firmy snažia postrčiť vás do slepého ničenia životného prostredia v pravidelných intervaloch. A je jedno, či sa rozhodnete siahnuť po drahšom biomlieku alebo nie.
Potom sú tu spoločenské prekážky, ktoré znemožňujú udržateľné rozhodnutia. "My ako ľudia sme vysoko spoločenské bytosti. Meriame náš pokrok v živote vo vzťahu k ostatným," hovorí Brownová. "Výsledkom je, že je pre nás veľmi ťažké robiť niečo iné, než čo robia všetci ostatní." Ak by sme chceli vytŕčať z davu, vyhýbať sa spotrebiteľskej kultúre, museli by sme zmeniť svoje sociálne zvyky. Môžete siahnuť po jedlých potravinách, ktorým končí dátum spotreby a obchody ich chcú vyhodiť. Môžete vrátiť každý darček k sviatku, ktorý by nespĺňal vysoký štandard vašich požiadaviek. Môžete požadovať, aby vaši priatelia a rodina používali len surové, vegánske, či biopotraviny pri spoločenských podujatiach, alebo sa vybrať cestou hladovky ak to tak nebude. Ale to by znamenalo, že sa z vás stane neznesiteľný človek. Spoločnosť je namierená proti vám.
Takže aká je odpoveď? Nemali by sme prestať robiť malé pozitívne rozhodnutia každý deň, správať sa zodpovedne. Ak si vyberáte ekologickejší produkt napríklad zo zdravotných dôvodov, robte, čo považujete za správne. Ale pokiaľ ide o boj proti zmene klímy, znečisteniu a ničeniu lokalít, musíme urobiť niečo iné. "Je to len gesto," hovorí Brownová na tieto malé rozhodnutia. "Dobre mienené signály, že vám záleží na životnom prostredí. Ale akcia sama o sebe nemá žiadny výtlak."
Musíte vziať peniaze, čas a úsilie, ktoré venujete na tieto nakoniec bezvýznamné rozhodnutia a dať ich na niečo, na čom naozaj záleží. Odhaduje sa, že celosvetovo sa tento rok vynaloží 9,32 miliárd dolárov na zelené čistiace prostriedky. Keby sme dali len tretinu z týchto peňazí na lobovanie, aby vlády zakázali toxické chemikálie, ktoré nám robia vrásky na čele, dokázali by sme urobiť oveľa väčší pokrok.
Skutočnú zmenu životného prostredia by sme dokázali dosiahnuť aj takýmito krokmi. Tu je niekoľko návrhov:
– namiesto nákupu drahých biopotravín, darovať peniaze organizáciám, ktoré bojujú proti vypúšťaniu odpadov do našich riek,
– namiesto cestovania do bio jablkového sadu na samozber, čas využiť na dobrovoľníctvo pre organizáciu, ktorá bojuje proti rastu palivových emisií,
– namiesto nákupu čističky vzduchu, podporiť politiku ktorá sa snaží udržať čistý vzduch,
– namiesto toho, aby ste sa zúčastnili petície žiadajúcej, aby výrobca odstránil chemické látky z tovaru, ktorý nakupujete, radšej svoje úsilie nasmerovať na prepracovanie procesu schválenia netestovaných chemických látok v našich produktoch,
– namiesto toho, aby ste sa vybrali na večeru do reštaurácie, ktorá ponúka jedlo priamo zo svojej farmy, mohli by ste prejaviť záujem o poľnohospodársky zákon a ako pomôcť zamedziť nezdravému stravovaniu.
Uvedomelý konzum je morálne spravodlivý, ale v skutočnosti nám berie silu občana. Odčerpáva nám prostriedky z účtu, odvádza našu pozornosť od skutočných riešení a zameriava našu energiu skôr na malicherné boje o morálnej nadradenosti vegánov.
Takže ak vám naozaj záleží na životnom prostredí, musíte vyliezť zo svojej ulity a pochopiť, aký druh práce treba urobiť, aby sme pomohli zachrániť planétu bez toho, aby ste museli vyťahovať svoju platobnú kartu.
