oPeniazoch.sk, Los Angeles Times Foto: SITA/AP
Kancelárka obhajuje voľný obchod, hlása etnickú toleranciu, odmieta izolacionizmus, obhajuje ženské práva a presadzuje zelené opatrenia. Často sa ale zabúda na skutočnosť, že Merkelová sa drží liberálnych a globalistických princípov nie z abstraktných ideologických dôvodov, ale preto, že sa domnieva, že sú pre Nemecko najlepšie.
V roku 2013 si nemecká kancelárka Angela Merkelová zlomila bedrový kĺb pri lyžovaní vo švajčiarskom St. Moritzi. Lekári jej vtedy nariadili odpočinok, pripomína politológ Matt Qvortrup v komentári pre server Los Angeles Times. Profesor z Coventry University podotýka, že nudiaca sa politička vtedy siahla po 1500 stránkovej knihe "Transformácia sveta" od nemeckého historika Jürgena Osterhammela, ktorá poukazuje, že najúspešnejšie ekonomiky 19. storočia boli za otvorený trh a liberálne imigračné zákony, pričom takáto politika urýchlila technologický pokrok.
Merkelovej sa páčilo, čo v knihe čítala a cítila, že text odráža jej svetonázor, myslí si akademik. Dodáva, že kancelárka si následne po svojich šesťdesiatych narodeninách Osterhammela pozvala, aby jej dal prednášku. "Merkelová je popisovaná ako posledný ochranca liberálneho Západu a pomyselný protiklad prezidenta Trumpa," pokračuje politológ. Dodáva, že v mnohých oblastiach tomu tak skutočne je.
"Bola to neliberálna osobná história Merkelovej, čo utvárala jej vládnu filozofiu," domnieva sa expert. Odkazuje na slová kancelárky na summite EÚ, kde maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval nemecké rozhodnutie prijať utečencov migrujúcich pred sýrskou vojnou. "Kedysi som žila za plotom. Je to niečo, čo už znovu nechcem."
Merkelová vyrastala vo Východnom Nemecku, krajine výjazdných doložiek, z ktorej sa dalo vycestovať len za zvláštnych okolností, pripomína profesor. Pripomína, že pri pokuse utiecť z tejto stalinistickej krajiny bolo zabitých viac ako sto ľudí. Kancelárka v mnohých rozhovoroch zdôraznila, že sýrski utečenci sa snažia unikúť pred nijak menej totalitnou islamskou republikou, konštatuje Qvortrup. Dodáva, že Merkelová tiež chápe, že utečenci môžu pozitívne prispieť nemeckej spoločnosti, rovnako ako utečenci z komunistických krajín prispeli spoločnosti západoeurópskej a americkej.
"Žiadna krajina sa nemôže naďalej obmedzovať výhradne len na sledovanie svojich záujmov. Ak tak naďalej robí, skôr, či neskôr sa tým sama poškodí," cituje odborník slová Merkelovej z roku 2014, ktoré podľa neho opäť odrážajú jej minulosť. Vysvetľuje, že komunistický režim uvalil ohromné clá na produkty z nesocialistických krajín, aby chránil východonemecké továrne pred konkurenciou. Tieto továrne mali zároveň garantované odbytiská v Sovietskom zväze pretože sovietske hospodárstvo sa v podstate zakladalo na princípe "kupuj od komunistov, zamestnávaj komunistov". Podľa politológa všetci vedia, kam takáto filozofia viedla – k protekcionizmu, ktorý zasa viedol k neúčinnosti, nedostatku a podradným produktom.
Merkelovej je jasné, že najlepšou cestou k udržaniu chodu nemeckých tovární nie je prinútiť Nemcov, aby nakupovali nemecké produkty, ale výroba kvalitného tovaru, myslí si Qvortrup. Dodáva, že s tým súvisí presadzovanie politiky, ktorá pomôže zahraničným zákazníkom získať dostatočné prostriedky na kúpu takéhoto tovaru. "To je prístup Merkelovej k Európskej únii," vysvetľuje profesor. Uvádza, že kancelárka podporuje ekonomickú pomoc chudobnejším krajinám nielen pre ich dobro, ale aj – a prečo to nepriznať – za účelom zvýšenia nemeckého exportu. Niektorí preto Merkelovú kritizujú, že EÚ v zásade premieňa, Trumpovými slovami, na vozidlo pre Nemecko, poukazuje expert. Konštatuje však, že hoci Nemecko nepochybne z európskej hospodárskej politiky profituje, rovnako tak profitovali USA z Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne.
Podľa odborníka nie je prekvapujúce, že Merkelová sa zaujíma o ekonomickú kondíciu krajiny, ktorú vedie, ale v jej myšlienkovom svete medzinárodný obchod zároveň vo výsledku zlepšuje podmienky aj inde. Trump naopak verí, že môže "urobiť Ameriku znova veľkou" uvalením cle na dovážaný tovar a ochranou amerického priemyslu, čo je presný opak prístupu nemeckej kancelárky, zdôrazňuje Qvortrup. Dopĺňa, že v úvahách Merkelovej je krajina veľká len vtedy, ak jej firmy môžu – a v skutočnosti sú nútené – preukázať svoju silu v otvorenej a zdravé súťaži na svetových trhoch.
"V skutočnosti je divné, že súčasný veľký obhajca slobodného trhu je žena z bývalej komunistickej krajiny a nie kapitalistický miliardár z Ameriky," poukazuje profesor na súčasný paradox.
