oPeniazoch.sk, FT Foto: TASR/AP
Holandský regulátor omylom zverejnil dáta o krátkych obchodoch medzinárodných zaistených fondov. Medzi nimi bol aj fond legendárneho špekulanta Georgea Sorosa. Napísal o tom Financial Times.
Regulátor trhu AFM omylom zverejnil údaje o obchodoch na krátko (tzv. Short selling) až po rok 2012. Pri predaji nakrátko si špekulant požičia aktívum, o ktorom sa domnieva, že stratí hodnotu. To potom rýchlo predá tretej strane, čím získa peniaze. Po poklese hodnoty aktíva ho kúpi späť, tentoraz za menej, a vráti ho obchodníkovi, ktorý mu ho zapožičal. Zvyšné peniaze, ktoré vďaka špekuláciu na pokles ceny "zarobil", si nechá. Tieto transakcie nie sú logicky príliš vítané, pretože znižujú hodnotu akcií. V Spojených štátoch v čase hospodárskej krízy vzniklo príslovie "Nepredávajte Ameriku pod cenu".
Ale zmyslom krátkych pozícií nie je vždy len honba za ziskom. Dá sa použiť aj na zabezpečenie proti poklesom iných aktív. Nie je teda vždy jasné, či je daná pozícia vyložene stávkou na pokles. Soros je však známy "shorter", pamätná je jeho špekulácia z roku 1992, kedu úspešne vsadil na opustenie kurzového záväzku Bank of England.
Údaje boli na internete zverejnené len krátko, regulátor ich zase stiahol. Informácie o všetkých predajoch nakrátko, stávok na pokles cien akcií, v objeme väčšom než 0,5 percenta akcií spoločnosti, sa zverejňujú. Opatrenie boli zavedené po kríze v roku 2008. O tých menších však vie iba regulátor, a ako podotýka denník Financial Times, fondy sa často snažia držať svoje pozície tesne pod hranicou zverejnenia, aby ochránili svoje know how. Práve tieto obchody sú preto najzaujímavejšie. Soros patrí do rovnakej investičnej "skupiny" ako Warren Buffett. Obaja sú intenzívne sledovaní ostatnými investormi, a to nielen vďaka tomu, že ich tipy sa obvykle vyplácajú, ale predovšetkým pre silu ich investícií. Akonáhle teda vsádza Buffett či Soros, trh už len vďaka ich krédu ide smerom aký si vybrali. Príkladom môže byť nemecká Deutsche Bank, u ktorej bol v júni minulého roka registrovaný prepad akcií, a to z dôvodu zverejnenia informácie o tom, že titul shortuje práve Soros.
Podľa informácií fond miliardára Sorosa vsadil na holandskú banku ING, otvoril krátku pozíciu v júni, ale v júli už bola pozícia zmenšená. V lete mala stávka objem až 0,3 percenta akcií. To vtedy mohlo predstavovať pozíciu o veľkosti vyše sto miliónov eur.
Regulátor sa zaujímal aj o obmedzený algoritmický fond Medallion, ktorý spravuje aktíva asi trom stovkám zamestnancov Renaissance Technologies. Ide o jeden z najtajomnejších a zároveň najvýkonnejších fondov. Od roku 1988 vynášal každý rok, s výnimkou druhého roku jeho existencie, minimálne 25 percent. V tých najlepších rokoch až 100 percent! Medallion podľa uniknutých údajov od roku 2012 "shortoval" hlavne menšie tituly na Amsterdamskej burze. Otvorené krátke pozície mal na Advanced Metallurgical Group, IT spoločnosť Ordina a realitnú spoločnosť Wereldhave.
