oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto: thinkstock
Nebolo to tak dávno , čo sa mnohí začali prikláňať k názoru, že behaviorálna ekonómia je v úpadku. Začali sa spochybňovať významné teórie správania sa v niekoľkých oblastiach, v iných sa naopak predrali do hlavného prúdu, napríklad vo financiách. Ale vo väčšine relevantných politických oblastí zostáva ich zastúpenie marginálne. Mnohí veria, že makroekonómia sa bude aj naďalej riadiť prevažne nápadmi z behaviorálnej ekonómie
V súčasnosti to vyzerá tak, že behaviorálna ekonómia spomaľuje. Z nejakého dôvodu zmizla tá záplava behaviorálnych ekonómov, aká tu bola pred desiatimi rokmi. Ani finančná kríza neviedla k zvýšeniu aktivity alebo prestíže prác o ľudskom správaní sa v ekonomickom horizonte. Behaviorálna ekonómia sa postupne stáva terčom posmechu.
Je to tak, ľudská psychológia je odporne zložitá. Ľudia sa vzďaľujú od racionality, veci strácajú tendenciu do seba zapadať, aby vytvorili jednoduchú , merateľnú teóriu. Navyše ekonómovia potrebujú teórie, ktoré sa dajú otestovať s dátami. Modelové situácie a laboratórne experimenty síce môžu pomôcť, ale ekonómovia potrebujú vedieť, ako sa ľudia správajú v reálnom svete, a musia sa spoliehať na ekonomické údaje, ktoré ale majú často veľmi široký rozptyl. Veľmi zložité teórie nie je možné odskúšať s reálnymi dátami, čo je jeden z dôvodov, prečo sa ekonómovia vždy snažia veci zjednodušiť. Existujú dobré dôvody ísť cestou menšieho odporu. Na jednej strane je spoľahlivá teória, ktorá vysvetľuje iba 20 percent z dôkazov namiesto komplexného obrazu, na strane druhej ťažko otestovateľná teória, ktorá by mohla vysvetliť 90 percent, ale môže byť aj plná chýb.
V ostatnom čase sa niektorí výskumníci snažia o zjednodušenie behaviorálnej ekonómie, avšak len s čiastočným úspechom. Je pomerne jednoduché zistiť, akí "behaviorálni" sú spotrebitelia, čo znamená, koľko ich rozhodnutí sa zdanlivo odchyľuje od plnej racionality. Ľudia, ktorí sú menej racionálni, majú tendenciu byť v horšej finančnej situácii. Ale množstvo spôsobov, v ktorých sú menej racionálni, je nespočetné, a nemôže sa preto znížiť na niekoľko jednoduchých psychologických predsudkov. Inými slovami, chyby sa sčítajú, ale všetci robím iné druhy chýb.
To vrhá zlý tieň na sen o prepojení psychológie s ekonomikou, pretože to znamená, že zdanlivo iracionálne výsledky ekonomického správania sa sú výsledkom nepreberného množstva psychologických účinkov. Ale je možné, že makroekonómovia ešte môžu dosiahnuť pokrok modelovaním správanie sa samotného, bez náročného premýšľania o psychológii. Napríklad špičkoví teoretici Xavier Gabaix a Michael Woodford, ktorí pracujú na troch modeloch iracionálnych spotrebiteľov. Samozrejme nie sú jediní. Pomaly sa modely správania sa čoraz viac infiltrujú do makroekonómie.
Jedným z dôkazov je napríklad práca Lorenza Kuenga z Northwestern University. Ten nedávno prišiel s ďalším argumentom proti takzvanému permanentnému príjmu, hypotéze, že racionálni, pokrokoví spotrebitelia nebudú zvyšovať svoju spotrebu, keď sa dostanú k dočasnému zvýšeniu príjmov. Keď Alaska Permanent Fund – fond financovaný predovšetkým z príjmov z ropy – rozdal ľuďom ich ročný plat, radšej šli flámovať namiesto toho, aby to všetko uložili v banke, ako to predpokladá štandardná j racionálna teória.
Kueng poukazuje, že to prebehlo v súlade s teóriou správania sa, podľa ktorej budú spotrebitelia blízko k racionálnemu rozhodnutiu, ale nie úplne. Iným príkladom je práca trojice Rawley Heimer, Kristian Myrseth a Raphael Schoenle. Autori dokumentujú, ako mladí ľudia nevedia šetriť a starší ľudia míňajú príliš málo, vzhľadom k norme vyplývajúcej z plne racionálnej teórie. Vysvetlením by mohlo byť to, že starší ľudia chcú prenechať peniaze svojim deťom, ale čo nízke úspory medzi mladými? Heimer a Schoenle razia teóriu, že mladí ľudia si neuvedomujú, ako dlho budú žiť. Predpokladajú, že mladí ľudia míňajú, ako by neexistoval žiaden zajtrajšok. Možno predpokladať, že keď dosiahnu stredný vek, pravdepodobne svoje mladistvé hýrenie oľutujú.
Tretí pilier makro- behaviorálnej ekonómie sa zaoberá tým, ako sa ľudia učia o ekonomike. Zatiaľ čo štandardné teória predpokladajú, že ľudia vedia, čo veľké prepady a prasknutie bublín znamená, celý rad nových výskumných prác sa domnieva, že ľudia sa o dôsledkoch veľkej recesie dozvedia až na základe vlastnej skúsenosti. Až po tom, čo zažili recesiu, si uvedomia, že takéto veľké poklesy sú oveľa častejšie než si mysleli. Náhle vyprchanie neoprávneného optimizmu by mohol byť jedným z dôvodov, prečo je oživenie ekonomiky tak pomalé. Naozaj zaujímavá otázka je, ako rýchlo dokáže spoločnosť zabudnúť na predchádzajúce negatívne skúsenosti, ako bola veľká depresia a stagnujúca ekonomika, či opätovne opakujúce sa dlhé prepady.
Preto hlásať, že behaviorálna makroekonómia je mŕtva, by mohlo byť trochu predčasné. Aj v prípade, že psychológia nedokáže priniesť odpovede na veľké ekonomické otázky, môžeme ťažiť z nových makroekonomických teórií, ktoré predpokladajú, že ľudia sú proste trochu iracionálni.
Autorom je ekonóm Noah Smith.
