oPeniazoch.sk, South China Morning Post Foto: SITA/AP
TPP predstavuje potenciálnu katastrofu pre našu krajinu, vyhlásil Trump s tým, že sľúbil nahradiť mnohostrannú dohodu s radom bilaterálnych obchodných paktov. Tvrdil, že hodlá priniesť pracovné miesta a priemysel späť na americkú pôdu.
Väčšina západných ekonómov tento ťah ostro odsúdila. Tvrdia, že jeho ochranársky postoj by poškodil amerických spotrebiteľov aj firmy, zmenšil by sa vplyv USA v Ázii, a poškodili budúce vyhliadky rastu americkej ekonomiky. Trump ale jednoznačne nesúhlasí s konvenčnou teóriou, pokiaľ ide o voľný obchod s nulovým súčtom, v ktorom ázijské krajiny získavajú a USA strácajú. Napriek tomu, že Trump presadzuje minoritný názor rozšírený medzi ekonómami, rastie počet tých, ktorí začínajú pochybovať o tom, že neobmedzený obchod je naozaj tak prínosný.
Viera vo výhody voľného obchodu siaha až do začiatku 19. storočia, kedy anglický ekonóm David Ricardo načrtol svoju teóriu "komparatívnej výhody". Stručne povedané, otvorené trhy sú výhodné pre všetkých, pretože každá ekonomika sa môže sústrediť na činnosti, pri ktorých má konkurenčnú výhodu, a tým maximalizovať celkovú efektivitu.
Avšak celý rad vplyvných ekonómov sa v ostatnom čase začal pýtať, či medzinárodné trhy sú naozaj tak otvorené a nakoľko slobodnej súťaži ako konsenzu veria. V skutočne otvorenom trhu, to nie je len o predajcoch tovarov a služieb, ktorí medzi sebou súťažia, sú tam aj odberatelia, najmä tí čo nakupujú prácu. Na otvorenom trhu, v ktorom mnohí zamestnávatelia súťažia o pracovníkov, z ktorých každý má silnú motiváciu zvyšovať mzdy s cieľom prilákať a udržať si najlepších zamestnancov. V dôsledku toho sa zvýšenie platov, ako dodatočné náklady na najímanie nových pracovníkov, rovná dodatočným príjmom spoločnosti, ktoré by mala generovať tým, že rozšíri svoje pracovné sily.
Na koncentrovanom trhu, s relatívne malým počtom zamestnávateľov, má každý motiváciu znížiť náklady tým, že bude vyplácať nižšie mzdy. Firmy takto môžu vytlačiť niektorých pracovníkov z trhu práce, čo znamená, že celková ekonomická aktivita klesá. Ale lepšie marže znamenajú väčšie zisky pre zamestnávateľov a ich akcionárov.
Rastúci počet pozorovateľov verí, že toto je to, čo sa stalo v americkej ekonomike v posledných rokoch. Štúdia publikovaná minulý mesiac ekonomickými poradcami Baracka Obamu poznamenáva, že "priemysel je dnes koncentrovanejší" a preto majú "zamestnávatelia právomoc stanovovať mzdy na americkom trhu práce", teda mzdy znižovať.
Aby došlo k náprave rovnováhy, aby sa mzdy dvíhali, autori štúdia vidia riešenie v prísnejšej regulácii trhu práce a vo väčších právach pracovníkov. Avšak v mnohých oblastiach by to nemuselo fungovať. Pri výrobe, predovšetkým veľké firmy, môžu jednoducho premiestniť svoje prevádzkové činnosti do lacnejších jurisdikcií. Pohodlne to urobia s vedomím, že v rámci pravidiel voľného obchodu budú stále môcť predávať svoje produkty na americký trh.
Záver je taký, že malý, ale rastúci počet ekonómov sa prikláňa k názoru, že ak politici chcú zvýšiť príjmy zamestnancov, bude potrebné zaviesť obmedzenia voľného obchodu s cieľom zabrániť veľkým firmám presúvať pracovné príležitostí do lacnejších lokalít.
"Domáce pracovné normy sú narúšané medzinárodnou konkurenciou, krajinami, kde robotníci majú len málo práv," napísal Dani Rodrik, profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Harvarde. Inými slovami, voľný obchod nie je všetko. Obchodný protekcionizmus sa dá odôvodniť podporou príjmov pre pracovníkov v rozvinutom svete. A to je presne to, čo použil Trump na argumentovanie, na čo zdesene reagovala väčšina ekonómov stredného prúdu na Západe. Je zaujímavé, že jeho slová nie sú ani zďaleka tak kontroverzné v Ázii, kde sa vlády dlhodobo zaoberajú dôležitosťou ochrany domáceho priemyslu pred konkurenčnými vetrami medzinárodnej súťaže, s cieľom zvýšiť príjmy.
V ranných šesťdesiatych rokoch minulého storočia uložilo Japonsko vysoké clá na dovoz, aby ochránilo svoj priemysel. Kórea a Taiwan si vybrali rovnakú stratégiu v roku 1970. A v ostatných rokoch sa Čína snaží nájsť prekážky, ktoré by pomohli vybraným sektorom rásť bez rušenia vonkajšími konkurentmi. Protekcionizmus ako stratégia sa ukázala ako účinné riešenie pre ázijské ekonomiky. Či to bude fungovať aj v prípade Donalda Trumpa a Ameriky ukáže čas. Nič to však nemení na veci, že ide o čoraz rozšírenejší názor, ku ktorému už dlhšie prikláňajú niektorí ekonómovia.
