oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: TASR/AP;thinkstock
Bez vierohodných a transparentných dôkazov o prehlbovaní väzieb - nielen vo fiškálnych otázkach, ale aj v podnikaní a finančníctve (opore modernej ekonomiky) - zostane EÚ len voľne prepojeným a nie príliš vierohodným súborom krajín. Ako sme videli v posledných niekoľkých rokoch, takéto usporiadanie hospodárske ťažkosti týchto krajín nevyrieši.
Miliardová pokuta, ktorú nedávno vláda USA vymerala nemeckej Deutsche Bank za vynútený predaj hypotekárnych cenných papierov v Spojených štátoch, nepomohla príliš zlepšiť dôveru v Európsku úniu. Úniu, ktorú aj naďalej ťaží pomalý hospodársky rast, vysoká nezamestnanosť, ťažkosti s prisťahovalectvom a narastajúca neistota. Škandál Deutsche Bank však zameral reflektory na možnosť krajného východiska z núdze, ktoré by teoreticky mohlo európsky projekt zachrániť.
Hoci na eurozónu pripadá okolo 20 % svetového HDP, nemá banku ani iný ústav finančných služieb v prvej desiatke globálneho rebríčka FT 500. Účinky tak rozdrobenej a zraniteľnej bankovej sústavy sa zreteľne premietajú do relatívne chabého výkonu Európy v ďalších sektoroch, napríklad technológiách a energetike, ktoré majú zásadný význam pre ekonomickú budúcnosť členov EÚ.
Európa netrpí nedostatkom bánk, Nemecko ich má vyše 1500, Taliansko viac než 600. Mnohé z nich sú ale takzvané "zombie banky," s príliš vysokým počtom pobočiek, nízkym počtom vkladov, kde náklady na financovanie ďaleko prevyšujú náklady ich úspešnejších náprotivkov. Podľa Medzinárodného menového fondu zostáva asi tretina európskeho bankového sektora slabá a neschopná vytvárať udržateľné zisky, predstavujúca aktíva v hodnote 8,5 bilióna dolárov. To všetko sú významné riziká negatívneho vývoja pre hospodárstvo EÚ a napokon pre celý európsky politický experiment.
K obnoveniu stability v európskej bankovej sústave bude potrebné, podľa vlastného odhadu MMF, zavrieť alebo fúzovať najmenej tretinu európskych bánk. V prípade Deutsche Bank už fúziu, napríklad s Commerzbank, špekulanti na trhu očakávajú. Ak sa má takáto fúzia stať prvým krokom ku konsolidácii európskeho bankového sektora a posilneniu EÚ, malo by ísť o cezhraničnú záležitosť, ktorá by Deutsche Bank spojila s významným francúzskym a /alebo talianskym finančným ústavom. Takýto prístup by mohol znamenať prelom v hre o politickú dôveryhodnosť EÚ, ktorá je pre zachovanie sna EÚ pri živote možno najpodstatnejšia.
Cezhraničná fúzia európskych bánk by mala niekoľko prínosov. Tak ako pri každej fúzii by konsolidácia slabých bánk s nedostatočnými výsledkami umožnila posilniť bilancie bánk a reštrukturalizovať nesplácané pôžičky, čím by prospela širšej ekonomike. Podľa odhadu by to malo byť v hodnote asi bilión eur, zhruba trikrát viac ako v iných globálnych jurisdikciách.
Ešte účinnejšia pri riešení ustavičných operatívnych ťažkostí, konkrétne s likviditou a kapitálom, by však bola cezhraničné fúzia, ktorá by vytvorila určitú európsku superbanku. Dôležitejšie je, že takáto finančná reštrukturalizácia by otvorila úverové kanály so zásadným významom pre financovanie investícií a rozprúdenie hospodárskeho rastu.
Cezhraničná európska fúzia by kľúčovému regiónu svetovej ekonomiky dala banku úmernú jej globálnemu významu. Európska superbanka by mala globálne oveľa lepšiu konkurenčnú pozíciu, bola by rivalom dominantným americkým bankám.
Vytvoriť takýto ústav je dnes obzvlášť naliehavé, pretože mnohé krajiny po celom svete sa podľa všetkého čoraz viac odvracajú od hospodárskej otvorenosti smerom k výraznejším protekcionistickým politikám a balkanizovanej regulácii. Vo fragmentovanejšom, menej globalizovanom svete, kde cezhraničných kapitálových tokov ubúda – Inštitút medzinárodných financií uvádza, že vlani boli čisté kapitálové toky pre rozvíjajúce sa trhy prvýkrát od roku 1988 záporné – sa európska banková infraštruktúra bude musieť rozrásť do šírky a do hĺbky, aby prosperovala.
Tretí, možno najdôležitejší dôvod, prečo by cezhraničná fúziá mohla byť kľúčom k záchrane európskeho bankového sektora, spočíva v tom, že by účastníkom trhu a európskym občanom vyslali signál, že politickí lídri verne stoja za európskou integráciou. Opäť platí, že naliehavosť takéhoto postupu zosilňuje politické a ekonomické pomery. Pokrok smerujúci k fiškálnej integrácii uviazol. Prednosť pred spoluprácou majú často národné agendy. Veľká Británia sa chystá začať vyjednávanie o svojom úplnom odchode z EÚ, čo je rozhodnutie, ktoré možno zmysluplne považovať za obžalobu súčasného európskeho integračného modelu.
Z pohľadu finančných trhov a investorov by bola cezhraničná fúzia vnímaná ako býčí postup, posilňujúci dôveru. Aj pre obyčajných občanov by akákoľvek známka toho, že EÚ jednoducho nesmeruje k rozpadu, mala podstatné prínosy, lebo by ponúkla zdanie záruky v nesmierne neistom prostredí. Pravdaže, cezhraničná fúzia je radikálny návrh, nebude ľahké zhromaždiť dostatok politickej vôle, akú by si vyžadovala.
Dá sa povedať, že nastal čas usilovať sa o väčšiu integráciu. Situácia je príliš krehká a všeobecný odpor príliš silný. Keby bol rast aspoň priemerný, povedia možno skeptici, politické prostredie by bolo oveľa prístupnejšie. Lenže súčasná vykĺbená štruktúra EÚ nevydrží. Ak nezačne čím skôr rázne konať, trhliny sa budú len rozširovať, vytvárať čím ďalej silnejší politický nesúlad a napokon odsúdia k zániku celý európsky projekt.
Autorkou je Dambisa Moyo, medzinárodná ekonómka so zameraním na analýzu makroekonómie a globálnych trendov.
