oPeniazoch.sk, Politico.Foto: SITA/AP
Je regulácia bánk prospešná? Odpoveď závisí na tom, koho sa pýtame.
Finančníci nestrávi ani jeden deň bez toho, aby nepadla zmienka o bankovej regulácii. Navrhované pravidlá by mali zvýšiť bezpečnosť bánk a zabrániť ďalšej finančnej kríze, ktorá by vyžadovala pomoc zo strany daňových poplatníkov. Tieto pravidlá sú tesne pred dokončením, ale banky proti nim protestujú. Nesúhlasia ani európski politici, ktorí tvrdia, že európske banky by sa kvôli novej regulácii dostali do konkurenčnej nevýhody. Následne by bola poškodená aj ich schopnosť a ochota poskytovať úvery firmám a domácnostiam.
Do zasadnutia, na ktorom by mali byť dokončené návrhy novej regulácie, zostáva len šesť týždňov.
Cieľom zavedenia nových pravidiel je zabrániť pádom bánk. Ak už k takému pádu dôjde, mali by dávať tomuto procesu vopred určený scenár. Regulácia Basel III sa zameriava najmä na to, koľko vlastných zdrojov by mali banky mať, aby pokryli riziká spojené s ich aktivitami. K tomu je definovaný aj spôsob, ako objem zdrojov potrebný pre pokrytie rizík vlastne vypočítať. Práve táto oblasť budí v EÚ najväčšiu nevôľu. Veľké banky teraz používajú svoje vlastné modely, výbor ale tvrdí, že sú príliš zložité a banky s nimi môžu v prípade potreby manipulovať. Banky niekedy o druhej vlne návrhov výboru hovoria ako o regulácii Basel IV, regulátori však trvajú na tom, že všetky návrhy, vrátane tých súčasných, patria do jedného balíka regulácie Basel III.
Za
Sekretariát Bazilejského výboru a Spojené štáty ako jeho ďalší člen, pevne veria, že banky s lepšou kapitalizáciou sú bankami silnejšími. A u silnejších bánk je vyššia pravdepodobnosť, že budú poskytovať financie aj počas ekonomického útlmu.
Proti
Banky tvrdia, že nová regulácia vyžaduje oveľa viac kapitálu. Podľa ich odhadov by banky v EÚ museli navýšiť kapitál o 859 miliárd eur. To znamená, že by klesla ich schopnosť poskytovať pôžičky domácnostiam a korporátnemu sektoru. Európskej banky preto varujú, že by museli obmedziť objem pôžičiek, alebo budú čeliť rastúcim nákladom. Európska komisia, Európsky parlament a členské krajiny EÚ stoja na ich strane.
Ak má v tomto spore pravdu EÚ a nové pravidlá sa prejavia negatívne, mohlo by to mať vplyv na náš každodenný život. Zdraželi by hypotéky a všetky ďalšie formy úverov. Pokiaľ ale majú pravdu zástancovia nových pravidiel, bezpečnejšie banky by znamenali menej problémov počas útlmu.
Prečo sa ale novej regulácie neobávajú aj americké banky? Ich spôsob fungovania je rozdielny od bánk európskych. V Európe sa firemný sektor oveľa viac spolieha na bankové úvery a banky v Európe nesú aj hlavné riziká spojené s hypotekárnym trhom. V USA sú hypotéky spojené so zárukami zo strany štátom vlastnených inštitúcií. Európske banky preto viac čelia rizikám a to znamená, že by kvôli novej regulácii museli navýšiť kapitál viac než ich americké náprotivky.
Aj keď nakoniec budú nové pravidlá schválené, pôjde len o všeobecné smernice a nie o zákonnú normu. Jednotlivé členské krajiny by potom mali tieto smernice uzákoniť. To ale znamená, že ak členské krajiny nebudú so schválenými pravidlami spokojné, môžu ich jednoducho ignorovať.
Bazilejský výbor sleduje prijímanie pravidiel v jednotlivých krajinách a EÚ má už teraz v tejto oblasti najhoršie hodnotenie. Dopad takéhoto hodnotenia je len nepriamy, ale mohol by sa premietnuť napríklad do ratingu od agentúr Moodys alebo S & P. Zníženie hodnotenia by sa bánk v Únii dotklo, aj to by mohlo priniesť zvýšenie ich nákladov.
Čo to znamená, keď sa povie regulácia "Basel"
Bazilejský výbor pre bankový dohľad, skrátene Basel, je globálnym bankovým regulátorom. Jeho sídlom je vysoká sivá budova na severozápade Švajčiarska a jeho členom je 27 krajín a EÚ. Bol založený v roku 1974 a pravidlá pre bankový sektor vytvára od roku 1988. Zodpovedá sa výboru, ktorého predsedom je prezident ECB Mario Draghi. Posledné navrhované pravidlá sa označujú Basel III a sú tvorené už od finančnej krízy roku 2008. Banky a regulátori o ich obsahu už nejaký čas vedia. S tým, ako sa blíži konečné zasadnutie, na ktorom by pravidlá mali byť schválené, ale tiež rastie intenzita ich kritiky.
Autorkou je Fiona Maxwell zportálu Politico.
