Brexit: Tak kde je ten ohlasovaný kolaps britskej ekonomiky?

, The Wall Street Journal Foto: SITA/AP

Objavujú sa pochybnosti o pravdivosti všetkých varovaní pred tým, aký strašidelný bude dopad Brexitu na britskú ekonomiku. Aj keď sa nakoniec problémy objavia, bude ťažké dokázať, že príčinou bol práve Brexit. Je možné, že skutočné ekonomické vplyvy Brexitu skončia v koši medzi ostatnými nevyriešenými otázkami. A to môže mať rovnako veľký význam pre samotnú Veľkú Britániu, ako aj pre celú Európu.

John Springford z londýnskeho proeurópskeho think tanku Centre for European Reform sa domnieva, že keď nedošlo k okamžitej recesii, budú z toho pravdepodobne ťažiť zástancovia Brexitu, ktorí požadujú rýchle odtrhnutie od EÚ. Menej dramatický odchod by Británii pravdepodobne zabezpečil prístup na spoločný európsky trh, ale krajina by tiež stále podliehala regulácii a právnemu rámcu EÚ, a to vrátane voľného pohybu pracovnej sily. Takzvaný "hard Brexit" by naopak Veľkej Británii umožnil slobodné nastavenie migračnej politiky bez ohľadu na politiku EÚ. Jej zákony by tiež nemuseli byť v súlade s právnymi normami EÚ, okrem noriem, ktoré by jej umožňovali predaj tovaru v Európskej únii.

Ak by si britskej ekonomike darilo aj naďalej dobre, malo by to dopad aj na zvyšok EÚ. Mnohí politici totiž predpokladali, že Brexit vyvolá v britskej ekonomike šok a následne odradí ďalšie krajiny od toho, aby nasledovali príklad Británie. Ak ale bude ekonomický dopad mierny, podobný efekt sa pravdepodobne nedostaví. Ekonómovia sa zatiaľ držia svojich projekcií, podľa ktorých na tom bude britská ekonomika po Brexite horšie, než keby zostala členom EÚ. Krátkodobý vývoj je podľa nich síce lepší, než sa čakalo, na dlhodobých očakávaniach to ale nič nemení.

Medzi pozitívne krátkodobé faktory, ktoré tlmia dopad hlasovania o Brexite, patrí v prvom rade sila britskej ekonomiky pred hlasovaním. Ukazuje sa totiž, že rast v druhom štvrťroku dosiahol 0,6 % (v porovnaní so štvrťrokom predchádzajúcim) a samotná zotrvačnosť celej ekonomiky tak bola dosť veľká na to, aby rástla aj v štvrťroku treťom.

Podľa Deana Turnera z UBS Wealth Management pozitívne zapôsobila tiež
– politika rýchleho vyriešenia neistoty okolo vládnej krízy
– rezignácia premiéra Davida Camerona
– Bank of England a jej veľmi silný stimulačný balíček, ktorý presiahol pôvodné očakávania.
– slabšia libra a silnejšia ekonomika kontinentálnej Európy.

UBS a rad ďalších teraz posúvajú výhľad pre britskú ekonomiku smerom hore. Pre rok 2016 čaká banka rast vo výške 1,9 %, zatiaľ čo po hlasovaní o Brexite hovorila o 1,3 %. Pre budúci rok čaká rast vo výške 0,7 %, po hlasovaní to bolo len 0,5 %. Ekonómovia tiež čakajú, že počas nasledujúcich mesiacov sa ukáže efekt slabšej libry na infláciu, pretože zdražie dovážaný tovar. To sa prejaví aj na kúpnej sile domácností. UBS čaká, že inflácia sa v roku 2017 dostane na 2,5 %, tento rok len na 0,8 %. Vyššia neistota by sa potom mala prejaviť aj na zhoršenom vývoji v oblasti investícií a na trhu práce.

Autorom je Stephen Fidler.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy