oPeniazoch.sk, qz Foto: thinkstock
Nórsko je nielen krajinou zasnežených hôr, ale aj verejných daňových priznaní. To znamená, že každý môže vidieť príjem a finančnú históriu toho druhého. Má to však jeden háčik, platí to aj naopak, teda každý môže presne zistiť, kto si jeho daňové priznanie pozeral.
Každý rok v októbri sa ročné daňové priznania nórskych občanov umiestňujú na internet. Tamojšie médiá sa okamžite vrhnú na desiatky zoznamov najvyšších príjmov a daní v krajine, zo strany politických a kultúrnych elít, či celebrít a športovcov.
Ak vás zaujíma, či váš sused priznal to Porsche, čo má v garáži, môžete si to pozrieť na webe. Ale sused okamžite dostane e-mail, ktorý ho bude informovať, kto sa o jeho príjmy zaujíma. Existuje niekoľko obmedzení, pre úplné odhalenie údajov. Dá sa vidieť len celkový príjem a celková zaplatená daň.
Ide o klasický príklad teórie rozhodovania, oblasti matematiky, ktorá hovorí o racionálnejšom prijímaní rozhodnutia pre jednotlivca, ak pritom zváži riziko a možný prínos.
David Just, behaviorálny ekonóm na Cornell University, vysvetľuje, že aj rozhodnutie pozrieť sa na niekoho daňové priznanie sa dá zapísať do takejto rovnice. Riziko v tejto rovnici je pravdepodobnosť, že vás osoba, ktorej daňové priznanie si pozriete, spozná. Do značnej miery to teda závisí na tom, ako blízko ste k danej osobe. Musíte preto rátať s tým, že vaše prehliadanie nebude celkom anonymné. "Vidíme, že to zohráva veľkú úlohu v tom, prečo sa ľudia stránia do určitej miery situácie, keď každý kontroluje toho druhého, koľko zarobí a vďaka čomu," hovorí Just.
Nie je to nič nové v oblasti daňovej transparentnosti v Nórsku. Občania boli schopní kontrolovať daňové priznania od roku 1800. Digitalizácia ale urobila prehliadanie oveľa jednoduchším, a nárast popularity tejto služby čiastočne podnietil požiadavku oznámiť, kto kontroluje koho. Došlo to tak ďaleko, že by niekto mohol mať pocit, že jeho dieťa je v škole obeťou tyranie len z dôvodu, že si niekto pozrel, koľko jeho rodičia zarábajú. To sa zmenilo v roku 2014.
"Počet ľudí, ktorí používajú webové stránky na prehliadanie príjmov ostatných sa rapídne prepadol. Veľa ľudí síce ešte zostalo na týchto stránkach, ale to, čo chceli vedieť, nebol príjem druhých, ale či iní hľadali ich príjmy," tvrdí Ricardo Perez-Truglia, asistent profesora ekonómie na UCLA, ktorý skúmal, ako dokáže otvorená politika daňového priznania v Nórsku ovplyvniť správanie sa obyvateľstva.
Zaoberal sa kauzálnym účinkom transparentnosti príjmov na subjektívnu pohodu. Jeho štúdia poukazuje na to, že vyššia transparentnosť príjmu zvyšuje priepasť v pocite šťastia medzi bohatými a chudobnými o 29 % a priepasť vo vnímaní životnej spokojnosti o 21 %.
Perez-Truglia súhlasí s tým, že čím bližšie majú k sebe dvaja ľudia, tým vyššie sú aj prínosy pri pohľade na daňové priznanie toho druhého. Nebude vás predsa zaujímať príjem niekoho, koho ani nepoznáte, ale skôr by to mohol byť váš úhlavný nepriateľ v práci. Samozrejme, riziko, že budete odhalení klesá, pokiaľ ide o vysoko postavených daňovníkov, vrátane politikov, v takom prípade bude vaše meno jedno z tisícov. Ale to asi zaujímavé nie je, veď noviny bežne zverejňujú zoznamy príjmov a daní politikov. Ale pre takého Donalda Trumpa je to priamo šokujúce, doposiaľ odmieta zverejniť svoje daňové priznania.
Sociálne výstupy pri pohľade na daňové priznanie inej osoby sú tiež pravdepodobne ovplyvnené kultúrou. Podľa Perez-Trugliu sú dôvody, prečo si vyhľadať daňové priznania iných, čoraz bežnejšie. "Keď vidím, koľkí sa vyhľadávaním zaoberajú, potom si pomyslím: no, ak to robia aj oni, musí to byť preto, že spoločenská norma je v on-line prostredí úplne iná," hovorí.
Perez-Truglia zistil, že rozhodnutie Nórska, aby boli daňové priznania transparentne zverejnené, malo obrovský vplyv k značnému nárastu priepasti medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi krajiny. Ľudia si teraz plne uvedomujú svoj príjem vo vzťahu k ostatným, a musia sa zmierniť s tým, že všetci ostatní poznajú ich spoločenské postavenie. To vedie k situácii, kedy sú bohatí šťastnejší a chudobní zarmútenejší.
V Nórsku nemajú problém s tým, aby pri pracovnom inzeráte uviedli aj ponúkaný plat. Tam by ste márne hľadali frázy ako, pri pohovore, ale široká škála zamestnaneckých výhod. Štruktúra platov je tým pádom transparentnejšia. Dokonca Nóri ani nevyhľadávajú možnosti pre ulievanie daní, V Panama Papers sa o Osle píše, že má blízky vzťah k Islandu, ale žiadne významné politické osobnosti do tejto kauzy zatiahnuté neboli. Zatiaľ.
Perez-Truglia sa pozrel aj na to, či zverejnenie daňového priznania nejakým spôsobom zmení míňanie. "Jedným z dôvodov, prečo si ľudia kupujú naozaj drahé topánky a oblečenie či iné veci, je to, že sa chcú predviesť, chcú naznačiť, že sú bohatí. Ale v Nórsku, kde verejnosť presne vie, kto je bohatý a kto nie, má aký zmysel nakupovať tento druh tovaru? "
Perez-Truglia hovorí, že nemá k dispozícii overené údaje, ktoré by jeho teóriu podporili. Ale bez ohľadu na to, či jeho hypotéza platí, verejné daňové priznania dokázali prelomiť tabu. Tak čo, pozreli by ste si aj vy niekoho?
