oPeniazoch.sk, The Economist Foto: SITA/AP
Buffett nie je tak svätý, ako by sa zdalo. Má svoje vlastné záujmy a podľa toho sa správa. Robí to v rámci zákona, ale ak by sa takto správali všetky spoločnosti, ekonomika by na tom bola horšie. Príkladom je jeho tak často skloňovaný vzťah k zamestnancom. Realita je ale trochu iná, ako píše The Economist.
Warren Buffett je už dlhšie aktívny v oblasti politiky. V polovici sedemdesiatych rokov sa mu zapáčili slávnostné večere vo Washingtone, v osemdesiatych rokoch strávil víkend na golfe s Ronaldom Reaganom. Arnoldovi Schwarzeneggerovi pomáhal do kresla guvernéra Kalifornie, v roku 2008 hovorili John McCain aj Barack Obama o tom, že by Buffetta mali radi za svojho ministra financií.
Tento rok sa Buffett k politike opäť nahlas vyjadroval. Vo svojom poslednom výročnom liste investorom, kde sa obvykle zameriava len na ľudové vtipy a výšku rezerv poisťovní, napísal aj nasledujúce. "Po 240 rokov bolo veľkou chybou vsádzať proti Amerike." Na začiatku augusta už Buffett stál vedľa Hillary Clintonovej a kritizoval povahu a podnikanie Donalda Trumpa.
Intenzita Buffettových politických intervencií v čase rastie a to isté platí o tom, ako vážne ich verejnosť berie. Čiastočne je to dané tým, aké finančné úspechy Berkshire Hathaway dosahuje, ktorej hodnota teraz dosahuje 363 miliárd dolárov a ktorá je šiestou najhodnotnejšou firmou na svete. Tohtoročné valného zhromaždenia spoločnosti sa zúčastnilo 40 000 ľudí, kým pred 20 rokmi to bolo 5000. Buffett je minimálne dvadsaťkrát bohatší ako Trump. Po smrti Steva Jobsa sa Buffett stal korporátnym hrdinom USA a je považovaný za ikonu spravodlivejšieho a priaznivejšieho kapitalizmu.
Pozrime sa ale do roku 2013, kedy sa Berkshire spojila so spoločnosťou 3G, ktorá je známa reštrukturalizáciami nakupovaných firiem. Mala na starosti aj fúziu Kraft s Heinzom a počet zamestnancov tu odvtedy klesol o desatinu. Investor Daniel Loeb zase poukazuje na to, že Buffett hovorí o platení vyšších daní, ale sám sa im snažia vyhnúť, ako len môže. Pravdou je, že Berkshire platí čoraz menej daní relatívne k tomu, aké zisky si pripisuje. Minulý rok jej dane, ktoré boli zaplatené v hotovosti, dosiahli výšku zodpovedajúcu 13 % zisku pred zdanením a tým sa spoločnosť zaradila medzi firmy s najnižšou daňovou záťažou.
Buffett verejne kritizuje Wall Street, počas krízy roku 2008 sa však podieľal na záchrane Goldman Sachs. Berkshire tiež bola kľúčovým akcionárom v agentúre Moody 's, ktorá zohrala významnú úlohu pri vzniku hypotekárnej krízy. Samotná Berkshire je tiež aktívna v oblasti financií a najmä v poisťovníctve, vlastní 10 % Wells Fargo, ktorá je najväčšou americkou bankou podľa trhovej hodnoty. Celé toto investičné portfólio Buffettovej spoločnosti pritom nebolo regulátorom klasifikované ako systematicky dôležité.
Buffett sa často vyjadruje k tomu, ako majú byť spoločnosti spravované. Minulý mesiac spolu s ďalšími významnými podnikateľmi volal po zlepšení manažmentu spoločností a jednou z požiadaviek bolo prijatie účtovných zásad GAAP. Berkshire ale vo svojich firmách presadzuje vlastný systém sledovania výsledkov, ktorý je založený na "vnútornej hodnote". Buffettova prvá žena pôsobila v dozornej rade Berkshire až do svojej smrti v roku 2004 a jeho syn sa možno stane ďalším predsedom spoločnosti.
Podobným nezrovnalostiam sa počas dlhého podnikateľského života vyhne len málokto. V prípade Buffetta je ale dôležitá ešte jedna vec: jeho záujem o oligopoly. Potom, čo nedosiahol dobré investičné výsledky v textilnom odvetví, v aerolinkách a vo výrobe obuvi, dospel k názoru, že by mal investovať hlavne do spoločností, ktoré majú silné franšízy a ktoré sú dobre chránené pred konkurenciou. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch tak vsádzal na známe mená ako Gillette a Coca-Cola. Dnes Berkshire vlastní rad mikromonopolov, od výrobcu oblečenia pre väzenskú stráž až po veľké oligopolistické spoločnosti.
Pokračujúca buffettizácia americkej ekonomiky znamená, že sa stále viac investorov obracia na stabilný biznis s jasným zameraním, vysokou návratnosťou a podielom na trhu. Pre firmy sa stalo prioritou znižovanie nákladov a zvyšovanie marží, reinvestície klesajú. Buffett je podobne ako Jobs schopný vytvoriť okolo seba pole, ktoré mení realitu. Berkshire dokázala od roku 1965 zarobiť akcionárom v priemere 21 %, čo je dvojnásobok návratnosti indexu S&P 500.
Buffettov prístup môže spoločnosti sčasti prospieť v prípade, že ho budú kopírovať aj iní. Ako návod na zmenu kapitalizmu by ale slúžiť nemal. Opatrné zhromažďovanie kapitálu v tradičných odvetviach a firmách s oligopolistickou pozíciou nie je univerzálnym receptom a ekonomika potrebuje skôr nižšie ceny, viac chuti pre rizikovejšie projekty, viac investícií a konkurenciu.
