oPeniazoch.sk, finmag Foto: SITA/AP
Sultán Erdoğan hľadá a trestá nepriateľov, škrtí ekonomiku, vydiera Európu a straší bankárov. Hospodárstvo Turecka bývalo symbolom ekonomického a sociálneho úpadku, neschopnosti vlády, klientelizmu a korupcie. V minulých desaťročiach sa ale krajina otvorila, presadzoval sa v nej dynamický kapitalizmus a štát sa zlej povesti aspoň sčasti dokázal zbaviť. Lenže teraz ako by sa Turecko obrátilo chrbtom k svojej histórii.
V Turecku sa dejú nevídané veci. Prezident Recep Tayyip Erdoğan začal krajinu pretvárať na svoj obraz, teda k sultanátu, v ktorom sa všetko točí okolo všemocného a všetkého schopného panovníka.
Minulý týždeň upozornil, že bankári, ktorí po pokuse o prevrat odmietajú poskytovať lacné pôžičky alebo trvajú na ich riadnom splatení, by mohli byť považovaní za "zradcov". "Banky, ktoré pod rôznymi zámienkami odmietajú požičiavať, ukazujú, na ktorej strane stoja. Nie sú na strane ľudu… Nebudeme otáľať a budeme sa zaoberať bankami, ktoré sa svojimi úrokovými sadzbami a podmienkami úverov vydali na nesprávnu cestu. Budeme sa zaoberať tým, či nie sú zradcovia," citovala agentúra Reuters z Erdoganovho prejavu pred tureckou komorou vývozcov.
Reakcia bola blesková. Počas jedinej noci znížilo štrnásť tureckých bánk úrokové sadzby hypoték. Niet divu.
Erdoğanův prejav nasledoval necelé dva týždne po tom, čo hlava štátu obvinila Merta Ulkera, analytika maklérskej spoločnosti Ak Investment, z urážky majestátu. Ulkerovi, ktorý písal investorom o neblahých dôsledkoch koncentrácie moci v Erdoğanových rukách, odobrali v Turecku licenciu a jeho prípad prerokuje trestný tribunál istanbulského súdu. Ak Investment ho promptne prepustila a Erdogana uistila, že Ulkerove názory nezdieľa.
Samozrejme, nie sú to len banky, ktoré Erdoğan drží pod krkom.
"Toto povstanie je požehnaním od Alaha," vyhlásil prezident krátko potom, čo bol potlačený pokus o puč a dal najavo spokojnosť s tým, že konečne môže armádu, štátne inštitúcie, ale aj súkromné firmy očistiť od "vzbúrencov". A hneď sa dal do práce. Desiatky tisíc ľudí dal zadržať a vypočúvať, ďalšie desiatky tisíc vyhodiť z práce alebo postaviť mimo službu. Do 15. júla, kedy potlačil puč, mal turecký prezident plne pod kontrolou len vládu a políciu. Dnes už vládne armáde, sudcom, médiám, kapitánom biznisu aj bankárom. Je zjavné, že Erdoğan teraz môže zaveliť centrálnej banke aj komerčným bankám. Nehovoriac o štátnej islamskej banke Ziraat Participation, ktorá je Erdoğanovým dieťaťom a ktorá požičiava bez úrokov, veď o zisky a straty sa dlžník a veriteľ podelia.
S Erdoğanovým sultanátom ustrašená Európa stále rokuje o členstve. Kým Európska komisia tento rok v júni vo vyhlásení upozornila, že Turecko urobilo "pozoruhodný pokrok" pri aproximácii s Európskou úniou a pri budovaní demokratických inštitúcií, rakúsky premiér Christian Kern vyzval Brusel, aby pokryteckú hru ukončil a rozhovory odpískal.
Erdoğan mal s krajinou polmesiaca smelé ciele. Do roku 2023 chcel tureckú ekonomiku posunúť na desiatu priečku vo svete pred Kanadu. Na základe merania HDP patrí teraz Turecku 18. miesto so 718 miliardami dolárov. Ešte nedávno na to mal "tiger z Anatólie" našliapnuté. Jeho ekonomika ročne rástla o päť percent, infláciu sa podarilo stiahnuť na sedem percent. Pre budúci rok mu však Commerzbank vo svojej analýze z konca júla predpovedá rast 2,1 percenta. To je pre rozvíjajúcu sa ekonomiku zúfalo málo. Agentúra Standard & Poor 's znížila úverovú dôveryhodnosť Turecka z BB + na BB. Krajina sa tak pre investorov dostala do špekulatívneho pásma. A budúci mesiac sa zrejme prepadne ešte hlbšie.
Erdoğan na to reagoval po svojom. "Kto si myslia, že sú? Kto im dal právo, aby sa vyjadrovali o Turecku?" Oboril sa v parlamente na agentúru a na otázku si odpovedal:"robia to (S&P), pretože sú nepriateľmi našej krajiny."
Je však zrejmé, že na investorov dojem neurobil a zo krajiny sa časť zahraničného kapitálu stiahne. Angažovanosť tam už znížili niektoré investičné fondy a odchod zvažujú banky BNP Paribas, Citigroup, Morgan Stanley a Société Générale. Nič prekvapujúce pre krajinu, kde stačí vyslovenie želania sultána a banky menia úrokové sadzby. Od pokusu o puč stratila turecká líra voči doláru viac ako päť percent, hlavný akciový index krajiny spadol o deväť percent. Znižuje sa spotreba, firmy odkladajú investície.
Erdoğan sa medzitým opája mocou, vydáva dekréty, hľadá nepriateľov a hocikomu sa vyhráža. S výnimkou ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého začal oslovovať "drahý priateľ". Po puči turecký prezident povedal, že zachránil stabilitu krajiny. Všetko ale ukazuje na to, že práve mocou a pomstou posadnutý vodca sa pre stabilitu Turecka a jeho hospodárstvo stáva rizikovým faktorom.
Európe odkázal, že migrantom otvorí brány do Európy, ak nezruší víza pre Turkov a k tomu pohrozil, že vypovie colnú úniu. Myslí to vážne? Z únijných krajín mieri do Turecka najviac investícií, spolu s ekonomickými reformami bývalého premiéra Kemala Dervisa sa významne podieľali na vzostupe krajiny. Európska dvadsaťosmička je pre Turkov najväčší trh, smeruje sem 45 percent tureckého vývozu. Niet pochýb, že tomu pomáha práve colná únia. Ak by turecký prezident svoje hrozby myslel vážne, strelil by tigra z Anatólie do nohy. Skôr teda licituje ako predajca v tureckom bazáre, ktorý sa nakoniec uspokojí so zlomkom sumy, o ktorú si povie.
Bez ohľadu na politické dohody s Európu je však zrejmé, že turecký hospodársky zázrak sa končí.
