oPeniazoch.sk, BBC Foto: TASR/AP;SITA/AP;YT/voxxlife
Všetci olympijskí športovci majú lukratívne sponzorské zmluvy, však? Veru nie, mnohí si musia nájsť aj vedľajšie zamestnanie, aby sa na hry vôbec dostali.
Keď sa Serena Williamsová vybrala na kurt v Riu, určite tam nešla sama. Túto tenisovú hviezdu sprevádza celý tím platených pracovníkov, trénerov a sponzorov, ktorí jej pomáhajú na každom kroku. S odhadovaným čistým ročným príjmom okolo 150 miliónov zarába podľa rebríčka Forbes v roku 2016 viac ako ktorákoľvek iná športovkyňa. Williamsová trénuje vyše 30 hodín týždenne, ale nikdy nemusela siahnuť po druhom zamestnaní, aby si mohla zaplatiť cestovanie, ktoré si šport vyžaduje. Je v tomto smere zástupkyňou malej menšiny olympionikov.
Ak sa prejdete po olympijskej dedine, je oveľa väčšia šanca, že naďabíte na športovcov ako je kanadská Donna Vakalisová. Súťaží v modernom päťboji, trénuje minimálne 30 hodín týždenne šerm, streľbu, plávanie, jazdu na koni a cross-country beh. A keď práve netrénuje, dostáva u nej priestor vzdelávanie, ako 36-ročná je na doktorandskom štúdiu na stavebnej fakulte University of Toronto. Medzi tým žongluje s hŕstkou pracovných miest, aby si dokázala naplniť svoje olympijskej sny. Ak chce trénovať a zúčastňovať sa pretekov, podľa jej odhadov ju to vyjde na asi 39 000 dolárov ročne. Treba však dodať, že moderný päťboj kanadské publikum sotva registruje, aj od Medzinárodného olympijského výboru má najnižšie hodnotenie. Finančná medzera medzi tým, čo dostane ako vládnu podporu (vlani to bolo 3450 amerických dolárov), a tým, čo skutočne potrebuje, sa zvyšuje. Vakalisová pre BBC hovorí, že národný tím platí väčšinu účtov za trénerov a za prístup k možnostiam trénovania mnohých olympijských športov, nie však v prípade päťboja. "Za trénerov si platíme sami, za atletické centrum taktiež, za fyzioterapiu a masáže ani nehovoriac. To všetko predstavuje vysokú finančnú záťaž," hovorí.
Vakalisová sa usilovne snaží dať dohromady potrebné finančné prostriedky prostredníctvom práce na čiastočný úväzok. Pracuje ako pedagogická asistentka, výskumná asistentka, ako motivačný rečník a producent univerzitného kanála na YouTube. Vybavuje aj pre ostatných športovcov granty, a vytvára kreatívne crowdfunding kampane, kde môžu jej priaznivci pre ňu zakúpiť výbavu. Je to niečo podobné ako keď mladomanželom kúpite niečo do bytu. Na webe nájdete viac ako 100 olympijských nádejí, od Mexika po Líbyu, ktoré sa snažia získať prostriedky prostredníctvom GoFundMe.
Vakalisová nie je sama v tejto ťažkej finančnej situácii. Nedávna správa zistila, že elitní kanadskí športovci majú ročné náklady vyššie o 11395 amerických dolárov, než čo zarobia vďaka športu a dostanú ako vládnu pomoc. Podľa správy 20 % športovcov má dlhy v priemere okolo 40 000 kanadských dolárov, celkovo kanadskí olympionici vytvárajú ročný dlh na úrovni 27,5 milióna kanadských dolárov!
Až prekvapivé množstvo športovcov sa na letné hry v Riu pripravovalo popri svojej nešportovej kariére, títo olympionici môžu opustiť Rio už za niekoľko týždňov ako dočasné globálne osobnosti. Ale mnohí z nich vstúpia do každodenného života ako obyčajní ľudia zdeformovaní mimoriadnymi dlhmi. Podobne skončil aj austrálsky plavec Matthew Abood. V roku 2012 sa v Londýne nedokázal kvalifikovať na olympijské hry. Chýbalo mu 0,02 sekundy. Nielenže prišiel o svoj sen, ale náhle sa ocitol bez finančnej podpory od austrálskej vlády. Tvárou v tvár novej situácii si vytvoril kariérny plán, ako sa dostať do Ria. "Spomínam si, ako som sa sám seba pýtal:" Čo teraz urobím? Nemám prácu, neštudujem, nemám žiadne pracovné skúsenosti"," vykresľuje neľahké obdobie Abood. Skúsil to u austrálskej Commonwealth Bank, mal to byť odrazový mostík nielen na cestu do Ria, ale aj pre budovanie kariéry, ktorá by mu pomohla podporiť trénovanie. V priemere to boli len dva dni v týždni za posledné štyri roky ako business development analytik. Dnes 30 ročný športovec hovorí, že stály príjem mu pomohol financovať tréningový režim a urýchlil možnosť cestovať do Ria, kde skočí do bazéna v rámci 50 metrov a 4 x 100 metrov na voľný spôsob.
Na rozdiel od športovcov vo väčšine ostatných krajín, americkí olympionici nedostávajú žiadne priame podpory zo strany vlády. Namiesto toho sa musia spoliehať na nepriamu podporu zo súkromného sektora. Ročné náklady, záleží od druhu športu, sa u amerických olympionikov vyšplhajú na 12 -120 000 dolárov. Športové rodiny v USA v minulosti neraz požiadali o ochranu pred veriteľmi, keď sa dlhy z tréningov, cestovania spolu s ďalšími náklady, prehupli do závratných výšin. "Peniaze neprichádzajú k športovcov v takej miere, aby ich uživili, mali za ne auto, a nemuseli mesiac čo mesiac iba prežívať," hovorí August Louis "Augie" Wolf, bývalý olympijský guliar. Tvrdí, že mnohí elitní olympijskí športovci sa v Spojených štátoch dostali do režimu prežívania, sú odkázaní na žobranie a požičiavanie si peňazí, alebo sa spoliehajú na dobročinnosť druhých. "Mnohí z týchto chlapcov sa rozhodli pre spoločný život, žijú s ďalšími troma športovcami v trojizbovom byte," hovorí.
Tí, ktorí si nedokážu zarobiť dostatok peňazí vďaka svojej športovej kariére, zvyčajne si nájdu nejakú flexibilnú prácu, ktorá im umožní vypadnúť, ak potrebujú trénovať, alebo cestovať na súťaže. Maloobchodný reťazec Dick’s Sporting Goods v rámci svojho programu, ktorý spustili vlani, zamestnáva 200 olympijských a paralympijských nádejí vo viac než 106 amerických obchodoch. Ostatní americkí olympionici trénujú popri práci ako je obsluha v McDonald's, predaj nehnuteľností alebo služba v americkej armáde.
Hoci mnoho olympijských športovcov, ktorí sa rozhodli zúčastniť sa hier po prvý krát majú čo robiť, aby dokázali splniť podmienky kvalifikácie, v posledných desaťročiach sa veci pohli k lepšiemu, hovorí športový historik Mark Dyreson, profesor kineziológie na Pennsylvania State University v USA. "Až do roku 1980 bolo amatérstvo štandardom na olympijských hrách, bolo nemysliteľné, aby ste mali sponzora, alebo brali peniaze za športovú účasť bez toho, aby ste mali kvalifikačné predpoklady." Dnes sa už nikto nepozastaví nad tým, ak je olympijský športovec zároveň multimilionár, ako napríklad jamajský šprintér Usain Bolt alebo americký plavec Michael Phelps, ktorý má aktíva presahujúce 55 miliónov dolárov, podľa údajov na stránkach Celebrity Net Worth.
U mladých športovcov znamená dostať sa na olympiádu, nehovoriac o sne postaviť sa na „bedňu“, aby sa tým zabezpečila sponzorská zmluva, náročný proces plný utrpenia. Nielen, že je to niekoľko rokov trvajúci osobný a finančný záväzok, ale je to zároveň riskantná investícia bez garantovaného výnosu. Príležitosť zarobiť si peniaze, sa pre mnohých olympijských debutantov neukáže do konca hier. Toto obdobie dokážu naplno využiť len tí, ktorí budú ťažiť zo svojej aktuálne nadobudnutej slávy a následných lukratívnych sponzorských príležitostí. Jedine tak sa dajú písať príbehy o dosiahnutí olympijského sna.
