Zmarený puč v Turecku je zlou správou pre trhy, domino efekt ale nevyvolá

, ČTK;bloomberg Foto: TASR/AP

Pre európsku či globálnu ekonomiku bude mať pokus o vojenský prevrat v Turecku minimálny význam. Iné je to v prípade Turecka, ktoré už pred tým patrilo medzi najzraniteľnejšie ekonomiky kvôli vonkajšej nerovnováhe. Analytici preto hovoria o ďalšom zvýšení rizika a tlaku na pokles kurzu tureckej líry a ďalších finančných aktív.

Pokus o vojenský puč v Turecku je pre finančné trhy zlou správou. Z krátkodobého hľadiska vnáša do tureckého politického diania značnú neistotu. Dlhodobo potom bude mať nepriaznivý dopad. Nepriaznivý vplyv na svetovú ekonomiku by mal byť obmedzený, uviedol analytik skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

V parite kúpnej sily meny predstavoval turecký hrubý domáci produkt vlani len 1,4 percenta výkonu svetovej ekonomiky. Vzhľadom na špecifickosť a izolovanosti situácie nejde podľa analytika o systémovú udalosť s potenciálom dominového efektu.  "Ak sa pokus o puč, hoci neúspešný, nestane rozbuškou nejakého ďalšieho vyhrotenia situácie, trhy budú sledovať strednodobý a dlhodobý vývoj v krajine. Avšak ak prezident Recep Tayyip Erdogan využije pokus o puč ako zámienku k ďalším krokom v ústrety autoritárstva, trhy budú reagovať negatívne a dôjde k ďalšiemu oslabovaniu líry a k celkovému zhoršovaniu zdravia tureckej ekonomiky," upozornil Kovanda.

Pokiaľ Erdogan pokus o prevrat ustojí, čomu zatiaľ všetko napovedá, upevní svoju moc a získa zámienku pre rozsiahle čistky v armáde. Tá pritom predstavuje brzdu islamizačních tendencií v krajine. Tieto tendencie trhy vnímajú podľa Kovandu nepriaznivo, o čom svedčí prepad tureckej líry voči americkému doláru. Ten je markantný od polovice roka 2013 do vlaňajšieho septembra. Turecká mena sa v tom čase prepadla z hodnôt okolo 1,8 líry za dolár na úrovne presahujúce tri líry za dolár.

Kovanda pripomenul, že v rokoch 2013 až 2014 zastal dovtedy nadmieru priaznivý vývoj tureckej ekonomiky. O tom svedčí aj pokles Erdoganovej popularity. V rokoch 2003 až 2014 bol premiérom Turecka, od augusta 2014 mu vládne ako prezident. Ešte v roku 2012 za ním stálo 70 percent národa, teraz už menej ako 40 percent. Erdogan sa teší priazni predovšetkým z radov chudobnejšieho, vidieckeho obyvateľstva, ktoré nečerpá takmer žiadne výhody z globalizácie. "Mestské, sekulárne obyvateľstvo si, podobne ako trhy a armáda, uvedomuje, že Erdoganove autoritárske ambície môžu krajinu postupne čoraz viac izolovať od ekonomicky vyspelého sveta," uzavrel analytik.

Turecká líra výrazne oslabila, čím po čase opäť pripomenula, že turecká ekonomika je veľmi zraniteľná kvôli vysokému deficitu bežného účtu financovanému zahraničným portfólio kapitálom. Ten v podobných krízových momentoch môže ľahko vyschnúť. "Paradoxné na tom všetko je, že trhové hodnotenie kreditného rizika Turecka, kde armádou riadené prevraty sú, či skôr boli, celkom bežné, bolo v piatok najnižšie za posledný rok. Utiahnuté kreditnej prémie Turecka sa možno dnes trochu zdvihnú, avšak nepôjde zrejme o nič dramatické, čo je vidieť práve na kurze tureckej líry. Tá svoje piatkové straty viditeľne maže,“ píšu vo svojej správe Jan Čermák a Jan Bureš z ČSOB.

"Ak dôjde teda dnes na trhoch s tureckými aktívami k rýchlemu upokojeniu, potom to bude svedčiť o tom, že na jednej strane trhy cynicky kladne hodnotia to, že turecký prezident Erdogan celý prevrat ustál a teraz v Turecku zaistí "pokoj na prácu" a jednak tiež to, že globálne averzia k riziku je trvalo nízka a nahromadená likvidita stále hľadá akýkoľvek vyšší pozitívny výnos, ktorý Turecko samozrejme ponúka,“ tvrdia analytici ČSOB.  Riziko však podľa nich potlačením puču z Turecka nezmizne. Len sa môže ukázať neskôr a ďaleko agresívnejšie ako dnes či zajtra.

Turecká líra po víkendových udalostiach v pondelok výraznejšie posilňuje o cca 2,8 % proti doláru, keď sa v piatok v noci kvôli vojenskému prevratu prepadla o 4,6 %. Líra končila minulý týždeň na úrovni 3,0157 za dolár. Podľa niektorých odhadov by mala posilniť k 2,95-2,9 za dolár. Analytici americkej banky Goldman Sachs ale hovoria o opaku, podľa nich by mena mohla oslabiť a to smerom k 3,1 za dolár.

Turecký akciový index Borsa Istanbul 100 oslabuje o 2,6 %, čo je najviac za posledné 3 týždne.

Výnos desaťročných vládnych dlhopisov rastie o 43 bodov na 9,52 %.

Turecká centrálna banka už cez víkend uviedla, že má pripravený vankúš neobmedzeného prílivu dodatočnej likvidity pre turecké banky. Centrálna banka tiež plánuje znížiť niektoré regulačné limity a rozšíriť rozsah kolaterálu. Odhaduje sa tiež, že by centrálna banka mohla znížiť sadzby a to až o 50 bázických bodov. V priebehu tohto roka už centrálna banka znížila sadzby o 175 bodov.

Analytici očakávajú zvýšenú volatilitu tureckých aktív. Kľúčovou je otázka dlhodobého vplyvu na tureckú rizikovú prémiu.

Politická nestabilita bude pre Turecko, ktoré zatiaľ financuje väčšiu časť všetkých operácií zo zahraničných investícií, skutočnou katastrofou. Podľa odhadu analytikov sa v tomto roku zvýši rozpočtový deficit až na 4,5 % HDP, zdôrazňuje Bloomberg. Nezávisle na tom, ako bude turecká vláda riešiť súčasné politické problémy, vzniká riziko, že fondový trh tejto krajiny stratí až 20 %, zdôrazňuje expert na rozvojové trhy z londýnskej konzultačnej spoločnosti Ecstrat, Amad Mostac. Súčasne sa môže stať situácia na tureckom trhu katalyzátorom celkového poklesu na trhoch rozvojových krajín, zdôraznil expert.

Súvisiace články

Aktuálne správy