oPeniazoch.sk, fortune Foto: thinkstock
Od Brexitu po popularitu Donalda Trumpa. V uliciach i spoločenskom živote je vidieť, že ľudia už toho majú plné zuby a nadišiel čas na zmenu.
Nová správa od McKinsey Global Institute s mrazivým názvom "Chudobnejší ako ich rodičia: Stagnujúce, alebo klesajúce príjmy vo vyspelých ekonomikách," ukazuje, prečo je situácia tak beznádejná. Podľa správy trend stagnácie alebo klesajúcich príjmov pre pracovníkov zo strednej triedy, nie je len problémom Spojených štátov, ide o globálny jav, ktorý sa dotýka pracovníkov v celom bohatom svete.
Správa zistila, že príjem 70 % domácností v 25 vyspelých ekonomikách zaznamenal v poslednom desaťročí pokles. Štúdia sledovala príjmové skupiny, nie jednotlivé domácnosti, od roku 2005 do roku 2014. Ak sa pozrieme na domácnosti, tak len 2 % zaznamenali pokles príjmov za ostatných 12 rokov.
Autori odhadujú, že "zatiaľ čo v období rokov 1993-2005 to bolo menej ako desať miliónov ľudí, ktorých postihla stagnácia, alebo pokles príjmov, v rokoch 2005-2014 už tejto nepríjemnosti muselo čeliť 540 – 580 miliónov ľudí."
Ak by sme si nedávali servítku pred ústa, dalo by sa povedať, že obrovská množina svetovej populácie naletela sľubom. Očakávali, že ich materiálne bohatstvo počas života, prípadne naprieč generáciami, porastie. Ale realita sa ukázala iná. Niet divu, že voliči v bohatom svete sú za radikálnu zmenu politiky, hľadajúc účinnejšie riešenia pre svoje ekonomické problémy.
Pozrime sa ale na túto správu bližšie. Analytici z McKinsey nepodrobili štúdii jednotlivé osudy konkrétnych ľudí v priebehu niekoľkých rokov. Takže aj keď vieme, že príjmy v určitom segmente populácie, napríklad u 40-ročných mužov s vysokoškolským vzdelaním stagnuje alebo klesá, jednotlivci v rámci týchto segmentov môžu mať celkom odlišné osudy. Poukazuje na to napríklad Štúdia amerických stredných vrstiev podľa sociológov Thomasa Hirschla z Cornell University a Marka Ranka z Washington University. Ich spoločná práca ukázala, o aký veľký rozdiel môže ísť. Zistili, že sú to značné odchýlky v príjmoch počas celého života. Jednotlivci prežili časť svojho života ako najlepšie zarábajúci, ale v ďalšej časti sa prepadli na dno, do spodnej príjmovej kategórie. Preto to, čo sa môže javiť ako pomalý a stabilný pokles ekonomického bohatstva pre strednú triedu, nemusí byť signifikantné pre každého zástupcu tejto triedy.
Okrem toho vláda redistribúcia čiastočne zoslabuje účinky tohto trendu na tých, ktorí sa majú najhoršie. Pri pohľade na čísla príjmov domácnosti a po odpočítaní daní a odvodov, len v asi 20 až 25 % domácností, na ktorá sa štúdia zamerala, príjmy stagnujú alebo klesajú. Aj medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely. pokiaľ ide o to, koľko ľudí bolo priamo ovplyvnených trendom stagnácie príjmov.
Podľa správy je na tom extrémne zle Taliansko, ktoré po veľkom ekonomickom otrase v recesii po finančnej kríze v roku 2008 má za sebou iba veľmi mierne oživenie hospodárstva. Stagnáciu, alebo pokles príjmov tam reálne pocítila prakticky celá populácia. Druhým extrémom je Švédsko, kde iba 20 percent populácie zaznamenalo stagnáciu, či pokles príjmu na trhu práce. V každej zo štyroch ďalších cieľových krajín štúdie, vo Francúzsku, Holandsku, Veľkej Británii a Spojených štátoch, podiel segmentu, u ktorého príjmy nestúpli, predstavoval 60-80 percent.
Autori sa odvolávaj, že za dôvodom tohto stavu treba vidieť "odlišné politické prístupy, rôznu silu odborov a ich úlohu, alebo rozdiely v službách pre nezamestnaných a veľmi veľké rozdiely v národnom hospodárstve, fiškálnej a monetárnej politike." Ako príklad uvádzajú jeden charakteristický švédsky rys, silné robotnícke hnutie, ktoré dokázalo ochrániť pracovníkov pred dôsledkami recesie. Štúdia vyzdvihuje skutočnosť, že 68 % švédskych pracovníkov je členom odborov, čo im pomohlo udržať si rast miezd. Okrem toho je tu aj systém zdieľania práce, projekt, v rámci ktorého švédska vláda spolupracuje s firmami aj odborármi, aby zabránila prepúšťaniu tým, že zníži počet pracovných hodín. Takto zamestnanci odpracujú menej, ale nezamestnanosť sa nezvýši, podľa štúdie to pomohlo krajinu ochrániť pred metlou dlhodobej nezamestnanosti, ktorá stlačila potenciál zárobkov v Spojených štátoch.
Ale bez ohľadu na to, aký recept si tá – ktorá politika na vyriešenie problému stagnácie miezd vyberie, táto správa jasne ukazuje, že ide o nový a rastúci problém a to už aj v bohatom svete.
