oPeniazoch.sk, TASR
Iba necelá tretina slovenských poľnohospodárov je spokojná so súčasným nastavením systému dotácií. Vyplýva to z kvartálnej analýzy slovenského poľnohospodárstva za druhý štvrťrok 2016 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research v spolupráci s firmou O.M.C. Invest.
Za jeho najväčší problém systému farmári podľa analýzy považujú to, že nevedie k skutočnému zvýšeniu efektivity v poľnohospodárstve. Situáciu by im, naopak, výrazne uľahčilo sprehľadnenie legislatívy a pravidiel pre žiadosti o získanie podpory. Nastavenie výšky dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť.
Poľnohospodárske podniky a družstvá podľa analýzy najčastejšie využívajú priame podpory. Druhou, najčastejšie využívanou formou podpory, je podpora projektová, ktorú skôr využívajú spoločnosti zamerané na rastlinnú výrobu. Poľnohospodári však nie sú so súčasnou formou podpory (priame podpory, projektové podpory, štátna pomoc, a podobne) príliš spokojní a jej aktuálne nastavenie vyhovuje iba 28 % z nich. Zhodujú sa na tom riaditelia spoločností naprieč segmentmi.
„Štát by sa mal postarať o vyššiu mieru transparentnosti pri rozdeľovaní dotácií a zníženie administratívnej náročnosti procesu uchádzania sa o ne. Najvyšší predstavitelia rezortu, v súčasnosti zodpovední za túto problematiku, majú dostatok skúseností v tejto oblasti, a preto očakávame zlepšenie situácie,“ povedal konateľ O.M.C. Invest, s.r.o., Mário Červenka.
Hlavným problémom súčasného nastavenia systému dotácií je podľa riaditeľov poľnohospodárskych podnikov a družstiev to, že nevedie k skutočnému zvýšeniu efektivity v poľnohospodárstve. Na stupnici od 0 do 10, kde 10 označuje najvýznamnejší dôvod, prečo nie sú firmy so systémom podpory spokojné, mu následne pridelili číslo 8,4. Druhým najčastejším zdrojom sťažnosti bola veľká byrokratická záťaž pri vybavovaní dotácií (8,1 z maximálnych 10). Najmenej problematickým bodom je podľa riaditeľov nesystematickosť dotácií a neprehľadnosť systému (6,7 z maximálnych 10).
Poľnohospodárskym podnikom by v rámci čerpania podpory pomohlo, pokiaľ by štát zjednodušil a sprehľadnil legislatívu a pravidlá pre žiadosti o získanie podpory. Na stupnici od 0 do 10, kde 10 by maximálne pomohlo poľnohospodárom s čerpaním dotácií, tomuto faktoru riaditelia firiem priradili číslo 8,4. Firmám by zároveň pomohlo zvýšenie podpory (zhodne 8,4 z maximálnych 10) a zvýšenie transparentnosti úradníkov (8,0 z maximálnych 10). Najmenej by podľa nich pomohla vyššia ochota zodpovedných úradníkov informovať žiadateľov dotácií (6,7 z maximálnych 10).
Poľnohospodári nie sú spokojní ani so súčasným nastavením výšky dotácií pre členské štáty EÚ v rámci CAP, ktorá má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Presvedčených je o tom deväť riaditeľov poľnohospodárskych podnikov a družstiev z desiatich. Na stupnici od 0 do 10, kde 10 predstavuje najväčší negatívny vplyv CAP na slovenské poľnohospodárstvo, tomuto faktoru riaditelia priradili číslo 8,4.
S presunom časti dotácií od veľkých poľnohospodárskych družstiev smerom k mladým poľnohospodárom a malým štruktúram v rámci reformy CAP, potom súhlasia iba traja riaditelia poľnohospodárskych podnikov z desiatich. Medzi spoločnosťami naprieč segmentmi panuje v tomto ohľade zhoda.
„Podnikanie v agrosektore sa zmenilo na podnikanie s dotáciami, teda maximalizáciu sumy dotácií a minimalizáciu vstupných nákladov. Preto sa nebezpečne otvárajú nožnice medzi živočíšnou a rastlinnou hrubou produkciou v neprospech živočíšnej, ktorá za rok 2015 klesla na 42 % oproti 58 % rastlinnej. Hlavne v projektových podporách vďaka eurofondom primárne robíme to, čo je možné urobiť (na čo je vypísaná výzva), ale nie to, čo je potrebné urobiť,“ uzatvoril ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Artim.
CEEC Research je analytickou a výskumnou spoločnosťou zameriavajúcou sa na vývoj vybraných sektorov ekonomiky v krajinách strednej a východnej Európy. Vznikla v roku 2005.
