oPeniazoch.sk, Reuters;ČTK Foto: SITA/AP
Ak by zo všeľudového hlasovania vyšlo, že Briti opúšťajú Európsku úniu, bola by to veľká rana pre nemecké banky, vzhľadom na ich značnú expozíciu v Londýne, tvrdí to nemecký finančný watchdog BaFin pre nemecké noviny Tagesspiegel.
Prezident BaFinu, Felix Hufeld, dúfa, že Briti sa rozhodnú zostať v Európskej únii. Ak by to tak nebolo, "najväčšie banky by mali najväčšie problémy," citoval denník Hufelda. "Väčšinu činností majú sústredenú v Londýne," povedal.
Hufeld uviedol, že Európska centrálna banka má v úmysle pozorne sledovať situáciu a banky samotné majú v rámci svojej štruktúry vytvorené skupiny na vyhodnotenie možných následkov. Deutsche Bank a Commerzbank sú nemecké banky s najväčšími obchodnými aktivitami v Británii.
Briti budú hlasovať 23. júna o členstve krajiny v Európskej únii, ich voľba bude mať ďalekosiahle dôsledky pre politiku, hospodárstvo, obranu a diplomaciu v Británii aj za hranicami krajiny. Britská podpora pre opustenie EÚ predstavovala podľa sobotného prieskumu 43 percent. The Sunday Times zverejnil, že podľa aktuálneho prieskumu by 42 percent opýtaných chcelo zostať súčasťou bloku.
Donald Tusk, predseda Európskej rady, pre nemecké noviny Bild povedal, že by to mohlo trvať sedem rokov, kým by sa prepracovali britské väzby na Európsku úniu."Ukončenie všetkých zmluvných povinností a záväzkov by bolo veľmi smutné, ale relatívne jednoduché, trvalo by to zhruba dva roky. Oveľa ťažšie by potom bolo vyjednanie nových vzťahov. Každý zo zostávajúcich 27 štátov aj Európsky parlament by musel výsledok schváliť. To by trvalo najmenej sedem rokov a obávam sa, že tu nie je žiadna garancia úspechu," povedal Tusk.
Brexit by podľa neho spôsobil vážne škody Európskej únii aj Britániu samotnej. "Hospodárske nevýhody by pocítil každý v EÚ, ale predovšetkým sama Británia. Z politického hľadiska by jej odchod posilnil všetkých radikálnych antieeurópanov, vo všetkých štátoch EÚ," uviedol Tusk. Pre Londýn by odchod podľa neho znamenal aj obrat k horšiemu z geopolitického hľadiska.
Nebezpečenstvo brexitu podľa Tuska spočíva tiež v tom, že nikto nedokáže odhadnúť jeho dlhodobé dôsledky. "Ako historik sa obávam, že by brexit mohol byť nielen začiatok zničenia EÚ, ale dokonca celej západnej politickej civilizácie," varoval šéf únijných summitov.
Tusk sa tiež ohradil proti tvrdeniu, že únia je v súčasnosti príliš veľká a že jej veľkosť jej bráni účinne reagovať na súčasné krízy. "Žiadna zo súčasných kríz nemá nič spoločné s rozšírením EÚ. A nič by sa nezlepšilo, keby EÚ bola rozdelená alebo menšia," povedal. "Kríza, ktorú teraz prežívame, nesmie byť zneužívaná na rozdelenie Európy. Mini Európa by bola tou najhoršou odpoveďou na obrie problémy, ktorým čelíme," dodal.
V prípade Brexitu bude zrejme prirodzené, že európske banky, ktoré majú v Londýne posledných 20 rokov sídlo svojich veľkoobchodných aktivít, krajinu opustia. Svoje druhé sídlo v Londýne si okrem iného vďaka ľahším predpisom a priateľskejšiemu daňovému systému zriadili banky z Talianska, Nemecka či Francúzska, pokiaľ však Británia nebude súčasťou rovnakého hospodárskeho priestoru, nebudú mať takmer žiadny dôvod, aby tu zostali.
Británia je pre mnohé banky, maklérske firmy a manažérov fondov už niekoľko desaťročí bránou do EÚ, ktorej jednotný trh s viac ako 500 miliónmi obyvateľmi patrí medzi najväčšie svetové ekonomiky. Okrem toho, že má dôveryhodný právny systém a tunajšie inštitúcie fungujú v angličtine, jazyku medzinárodných financií, je Londýn v správnom časovom pásme, aby bol počas svojho pracovného dňa prístupný väčšine zemegule, a má tiež povesť poskytovateľa špičkových finančných služieb. Tunajšie finančný sektor je tiež obklopené ekosystémom odborníkov – právnikov, účtovníkov a konzultantov, ktorí ho podporujú.
Nečudo, že pre londýnskych finančníkov je nočnou morou scenár, že by City prišla o svoj jednoduchý prístup na európsky trh, keď sa väčšina finančného priemyslu presunie na európsky kontinent, napríklad do Paríža či Frankfurtu. Niektoré banky už naznačili, že v prípade Brexitu, presunú svoje operácie z Londýna. Zástancovia členstva upozorňujú, že Londýn sa stal globálnym finančným centrom, ktoré je schopné konkurovať Wall Streetu, hlavne vďaka tomu, že je finančným hlavným mestom Európy. Pokiaľ City opustí Európu, z jej lesku príliš nezostane. Stúpenci brexitu síce tvrdia, že tieto obavy sú prehnané a určite existuje spôsob, ako by Londýn ako finančné centrum mohol prosperovať aj bez členstva v EÚ, v obchodných kruhoch vo všetkých priemyselných odvetviach však prevláda pocit, že Brexit britskú ekonomiku vážne zasiahne.
Zástancovia Brexitu argumentujú, že City si udrží svoj lesk aj pri odchode z EÚ, pretože by nebolo jednoduché, aby sa finančné centrum presunulo inam. Okrem iného kvôli prípadným nákladom na výstavbu infraštruktúry konkurenčného finančného centra aj preto, že ľudia nebudú chcieť žiť v inom meste, ako je Paríž alebo Frankfurt, pretože sú tam vysoké dane či nevhodné bývanie.
Londýnsky finančný sektor sa sťažuje na celý rad regulácií EÚ, ako sú limity odmien bankárov a snahy zaviesť daň z finančných transakcií. Nad týmito prípadnými reguláciami však podľa analytikov výrazne prevyšujú obavy z toho, že Brexit zhorší prístup do ďalších 27 krajín EÚ.
Británia si pri prípadnom Brexite bude určite schopná dohodnúť novú dohodu o obchode s tovarom, uzavrieť dohodu o obchode so službami však bude zrejme oveľa zložitejšie, uvádza hlavný ekonóm Národného inštitútu hospodárskeho a sociálneho výskumu Angus Armstrong. Táto situácia nemá ani žiadny precedens, pretože z tak integrovanej hospodárskej únie zatiaľ nikdy neodišla krajina o veľkosti Británie. Výsledok prípadných rokovaní tak zatiaľ nemožno predvídať. A čokoľvek, čo obmedzí britský finančný priemysel, bude mať dopad na celú ekonomiku.
Podľa lobistickej skupiny TheCityUK má finančný sektor na celkovom hrubom domácom produkte Británie podiel 11,8 percenta. Zamestnáva 2,2 milióna ľudí, čo je sedem percent celkovej pracovnej sily v krajine. Prípadný odchod finančných firiem by tiež spôsobil výpadok daňových príjmov. Finančné priemyslu sa na celkových daňových príjmoch podieľa zhruba 11,5 percentami.
Londýnska City je finančným srdcom Británie už od 17. storočia, keď sa obchodníci schádzali v miestnych podnikoch a vytvorili tu poisťovací trh Lloyds of London či londýnsku akciovú burzu. Prežila vojny, hladomory a požiare a pravdepodobne prežije aj akýkoľvek výsledok referenda. Otázkou však je, v akej forme, dodáva agentúra AP.
