oPeniazoch.sk, The Conversation Foto: TASR/Alexander Buzinkay;František Iván
Verejné priestory sú podstatou mesta. Napriek tomu sa celosvetovo presadzuje politika, ktorá dovolila vybraným skupinám investorov, dostať sa k lukratívnej zeleni. Ide o znepokojujúci celosvetový trend smerujúci k privatizácii verejných priestranstiev.
Po celom svete boli parky, námestia a promenády kedysi v rukách verejných orgánov. Dnes sa postupne dostávajú pod kontrolu súkromných korporácií. V niektorých prípadoch si ani nevšimnete, že by nastala zmena. Nedávno sa medializovala informácia, že oblasť okolo Kings Cross v Londýne, čo predstavuje jeden z najväčších verejne prístupných otvorených priestorov v Európe, skončila v súkromných rukách. Alebo iný prípad, kde sú dôsledky o niečo viac znepokojujúce. Začiatkom tohto roka v Little Stoke na juhu grófstva Gloucestershire, si fara ako prvá na svete nechala zaplatiť za športovú udalosť. Od Parkrun, čo sú bežecké preteky organizované v 12 krajinách, žiadala poplatok za využitie pozemku. Beh bol následne zrušený.
Opäť jeden príklad z Londýna, na starom dobrom ihrisku v Battersea Park nahradili obyčajné hojdačky a šmykľavky novými druhmi tzv. zážitkových preliezačiek. Nové dobrodružstvo je však už spoplatnené, 18 libier na dieťa. To je len jeden z príkladov, kedy sa verejné priestranstvá menia na niečo, čo je prístupné len obmedzenej komunite ľudí. Tým, ktorí si môžu dovoliť žiť v takomto prostredí. Extrémnym príkladom sú exkluzívne bytové projekty v Istanbule, kde len 1,5 % priestranstva je určeného pre verejnú zeleň.
Prečo sa privatizuje niečo, čo má slúžiť všetkým?
Z časti treba hľadať za vysvetlením tohto trendu miestne orgány, ktoré čoraz častejšie využívajú existujúce verejné priestranstvá na získavanie finančných prostriedky, napríklad formou poplatkov za verejné podujatia alebo prenájmom vlastných priestorov firmám. V mnohých prípadoch, keď chýba finančná hotovosť, úrady musia siahnuť po škrtaní vo verejnom sektore, preto sa snažia zlepšiť alebo zachovať verejné priestranstvá tým, že uzatvárajú obchodné dohody so súkromnými organizáciami.
Napríklad britská vláda zaviedla formu obchodných štvrtí, kde poplatky od miestnych firiem dokážu zaistiť ďalší vývoj alebo nové služby na tomto území. Ale tieto projekty boli cieľom kritiky, kvôli tomu, že obchodné záujmy sa dostávajú vyššie v rebríčku priorít, namiesto toho, aby sa vláda zameriavala na to, čo bude prínosom pre celú komunitu.
Z medzinárodného hľadiska, verejný sektor nemá žiadnu povinnosť poskytovať verejné priestranstvá, takže v mnohých prípadoch neexistuje žiadny podnet pre orgány, aby sa vzdali príležitosti na ich privatizáciu. Ba čo viac, mnoho miestnych vlád si uvedomilo, že atraktívne navrhnuté a dobre udržiavané priestory, môžu pomôcť prilákať investorov aj niektoré typy užívateľov, teda ľudí s väčšou kúpnou silou.
Magistrát mesta Emmen v Holandsku experimentoval s radikálnym prístupom, presunul právomoci na obyvateľstvo. Občania dostali zodpovednosť za správu verejného priestoru, miestne komunity sa postarali o rozpočtovú kontrolu. Mohli si tak vyskúšať riadenie na lokálnej úrovní. V Hamburgu, spoločnosť zameraná na regeneráciu nábrežia HafenCity GmbH, ktorá je vo verejnom vlastníctve, dala príkazom firme Unilever, otvoriť prízemie svojho nového svetového ústredia pre verejnosť, ako podmienku pre udelenie stavebného povolenie.
Tieto experimentálne prístupy sú ešte stále málo a sú ďaleko od seba. Ich dlhodobé dôsledky nie sú doposiaľ jasné. Napriek tomu, je dôležité, aby mestá našli spôsoby, ako zachovať, spravovať a vytvárať nové verejné priestranstvá. Je nesporné, ako zelené parky pozitívne vplývajú na fyzické aj duševné zdravie človeka. Čo je ale možno ešte dôležitejšie, tieto priestranstvá sú podstatou mesta. Sú to fyzické prejavy verejnej sféry. Miesta, kde možno počuť rôzne hlasy zo spoločnosti, a kde stretnete ľudia zo všetkých oblastí života. A to všetko zatiaľ úplne zadarmo.
