oPeniazoch.sk, Mainly Macro Foto: thinkstock
Eurozóna pomaly ekonomicky umiera. Tento stav pretrváva kvôli politikám, ktoré preukázateľne zlyhali, ktoré sú ľahostajné k demokracii, a slúžia len na udržanie úzkej elity. Píše to Larry Elliott z The Guardian.
Dá sa povedať, že s ním súhlasím, ale s jedným zásadným rozdielom. Nemyslím si, že eurozóna pomaly umiera. Tiež som nesúhlasil s mnohými v tom, že dokáže dohľadnom čase uniknúť smrti vďaka plnej fiškálnej a politickej únii. Namiesto toho si myslím, že eurozóna bude pokračovať v niečom, čo pripomína jej súčasnú podobu ešte niekoľko desaťročí. Bude to menová únia s fiškálnymi a väčšinou politických rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni.
Pokiaľ ide o makroekonomiku, neexistuje zrejme kríza, ktorá povedie k zániku. Myslím, že je viac pravdepodobné, že budeme svedkami rozumného rastu v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov. Nezamestnanosť bude aj naďalej príliš vysoká, ale ako sa už vo Veľkej Británii v roku 1980 ukázalo, to nie je to, čo by ohrozovalo súčasný sociálny a ekonomický rast.
Pre eurozónu je liečenie jedného z jej vlastných členov, Grécka, neúnosné. Prekvapuje ma ochota Nemecka, aj po referende o Grexite, pomáhať, a túžba gréckeho ľudu v zoskupení zostať. Ako ekonóm by som zhodnotil, že výsledná situácia môže byť až neuveriteľne optimálna. Vyzerá to na rovnováhu. Jednoduchším jazykom povedané, prakticky každý by sa mohol mať lepšie tým, že sa vytvorí niečo iné. Ale bohužiaľ jediní ľudia, ktorí by sa mohli mať lepšie, ak bude súčasný stav pokračovať, sú politici.
Najväčšou hrozbou pre eurozónu teraz nie je ekonomika, ale politika. Migrácia a s tým spojený vzostup euroskeptikov. Už nikto nebude riskovať ďalší zväzok s vytvorením vládnucej elity. Hrozbou pre liberálnu demokraciu nie je len vznik týchto skupín, ale aj súčasné smerovanie vlád v Maďarsku a Poľsku. Rovnako znepokojujúca je možnosť víťazstva Donalda Trumpa.
Čo by znamenal Brexit pre pravdepodobné prežitie eurozóny v nejakej obdobnej podobe, ako ju poznáme dnes? Podľa môjho názoru nič. Strávil som veľa času kritizovaním nemeckej makropolitiky, ako do značnej miery ovplyvňuje eurozónu. Nemecká politika často kladie za vzor Veľkú Britániu, ak treba poukázať na negatíva životného prostredia alebo migrácie. Bola to rovnako EÚ, ktorá odklepla bankárske bonusy, akt, ktorý sa pokúšal George Osborne zvrátiť. V otázkach, ako je táto, je politická spolupráca naprieč hranicami veľmi dôležitá, pretože žijeme v globalizovanom svete, kde je kapitál vysoko mobilný.
