oPeniazoch.sk, The Independent Foto: TASR/Henrich Mišovič;Milan Kapusta
Nárast bohatstva obyvateľstva by mohol priniesť koniec náboženstva. Tvrdí to skupina vedcov, ktorí porovnávali život bohatých s chudobnými. Skupina akademikov sa pozrela na hlavné svetové náboženstvá, vrátane kresťanstva, islamu, judaizmu, hinduizmu a budhizmu, aby zdokumentovali, ako sa počas evolúcie prejavovali rozdiely v životnom štýle medzi bohatou elitou a chudobnejšími komunitami.
Keď Ježiš z Nazaretu zomrel na kríži, zanechal za sebou niekoľko desiatok stúpencov vo vzdialenej provincii Rímskej ríše. Málokto by si vtedy pomyslel, že o 350 rokov neskôr, sa stane kresťanstvo oficiálnym náboženstvom rímskej ríše a a má predpoklad stať sa najpraktizovanejším náboženstvo na svete.
Úspech kresťanstva je často pripisovaný jeho údajne jedinečnému posolstvu. Na rozdiel od predchádzajúcich náboženstiev, nabáda ľudí, aby šírili dobro a za odmenu sa budú mať lepšie v posmrtnom živote. To je presne to, ako väčšina ľudí konceptualizuje kresťanské posolstvo: pomáhať druhým, tvrdo pracovať a veriť, že ľudia, ktorí tak neurobia, budú potrestaní. Inými slovami, apelovanie na morálku. Je pravda, že pred kresťanstvom, väčšina náboženstiev morálku nijak nevyzdvihovala. Grécko-rímske náboženstvo bolo materialistické, plné väčšinou zaujatých rituálov, obetí a ďalších spôsobov žobrania o priazeň svojich božstiev.
To sú slová evolučného psychológa Nicolasa Baumarda, ktorý so svojim kolektívom popísal, ako dokáže blahobyt a bohatstvo zmeniť človeka a jeho životný štýl. Stáva sa pomalším, komótnejším. Dokazuje to pohľad na bohatú elitu spred 2500 rokov, jej zástupcovia boli menej sexuálne aktívni, menej agresívni a celkovo viedli bezstarostnejší život.
"Absolútne bohatstvo má predvídateľné účinky na motiváciu a systémy odmeňovania," píše Baumard v štúdii, "jednotlivci sa presúvajú od "rýchleho života" plného stratégií na získavanie zdrojov a donucovacích interakcií, smerom k "pomalšiemu životu", kde prevládajú stratégie sebakontroly a tímovej interakcie."
Štúdia tvrdí, že ten, kto žije "pomalý život," dostáva sa do evolučnej nevýhody, pretože môže mať menej detí, ale aj menej jedla, keďže je menej agresívny pri získavaní potravín. Baumard je presvedčený, že za účelom vyrovnania tejto nevýhody, bohatí prišli s moralizovaním a náboženstvom, aby chudobných dostali do režimu "pomalého života". Týmto spôsobom sa im snažili vštepiť stratégie na vyrovnanie evolučnej nevýhody, ktorej elita čelila. Čiže menej motivácie a hnevu pri obstarávaní, menej chamtivosti a menej plodenia detí.
Náboženská prax vo svojich počiatkoch hovorí o jasnom vzťahu k majetku, ale niet tam odkazov s dôrazom na morálku a plnenie záväzkov, tak ako ich dnes poznáme z hlavných svetových náboženstiev, píšu vedci. Náboženstvo sa opiera o duchovné naplnenie, nie materiálne, alebo fyzické. "Väčšine ľudí, veriacich i neveriacich, je zdá sa jasné, že náboženstvo je na strane duchovného skôr než hmotného sveta. Že skôr podporuje cieľavedomosť a nezištnosť, než odpustky a satisfakcie za spáchané previnenie," myslí si Baumard
Podľa vedcov, myšlienka, kedy skutočnú spásu možno nájsť len v morálnom správaní sa, a nie v tom, že budete mať čo najviac jedla, alebo sexu, mohla slúžiť na oslovenie neelitnej časti populácie, aby ich naviedla na stratégiu "pomalšieho života". Ale Baumard hovorí, že tak ako sa bohatstvo medzi ľuďmi rozširuje, morálka a náboženstvá ustupujú.
"Pomalý" životný štýl je stále bežnejším medzi všeobecnou populáciou. Ľudia sú motivovaní, aby spolupracovali a sústredili sa na plnenie cieľov v jednotlivých oblastiach života, ktoré nie sú len fyzické. To znamená, že ubúda moralizovania, už niet potreby cez náboženstvo kontrolovať správanie sa veľkej časti chudobného obyvateľstva.
"Stále viac a viac ľudí už dosiahlo finančnú nezávislosť a ako zámožní prijali pomalú stratégiu. Potreba morálne niekoho odsúdiť klesá, lebo klesá aj počet tých, ktorí stále ešte preferujú rýchlu stratégiu života. A spolu s nimi klesá aj potreba náboženstva. Ak je to pravda, a naše životné prostredie sa bude aj naďalej zlepšovať, potom hrozí, že rovnako ako grécko-rímske náboženstvá, by mohlo aj kresťanstvo, či iné náboženstvá založené na morálke, nakoniec vymiznúť," cituje Baumarda New Scientist.
