oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA/AP
Vo Veľkej Británii dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, v USA Bernie Sanders navrhuje, aby bola minimálna mzda zvýšená o 50 %. Niektorí politici v tých najsocialistickejších krajinách sveta sa ale vybrali opačným smerom. A možno majú pravdu.
Švédsko rovnako ako Dánsko, Nórsko či Švajčiarsko nemá žiadnu zákonom danú minimálnu mzdu. Tá je namiesto toho výsledkom dohody medzi odbormi a firmami. Vo Švédsku táto mzda dosahuje 20 000 švédskych korún, čo zodpovedá asi 64 % priemernej mzdy (v porovnaní so Spojenými štátmi ide teda o viac ako dvojnásobok). Tri opozičné strany vo Švédsku teraz navrhujú, aby bola minimálna mzda znížená. Príčinou sú utečenci, ktorí majú často len nízke vzdelanie.
Švédska vládnuca koalícia je proti opísanému návrhu, čo je ale logické. Nezamestnanosť dosahuje vo Švédsku 7,6 % a nedosahuje mimoriadne vysoké úrovne. Zároveň je ale faktom, že pred krízou sa pohybovala len okolo 5 %. Vo Švédsku navyše existuje obrovský rozdiel medzi zamestnanosťou domácej populácie a imigrantov. U mladých dosahuje rozdiel až 70 % a ak by došlo k zníženiu minimálnej mzdy, tento rozdiel by to mohlo znížiť. Spolu s ním by klesli aj tlaky v spoločnosti.
Minimálna mzda a silné odbory, ktoré ju tlačia hore, predstavujú problém vo všetkých krajinách, kam mieri vlna imigrantov. Novo prichádzajúci sú v nevýhode, pretože nie sú dostatočne jazykovo vybavení a ich vzdelanie nie je často v súlade s tým, čo miestny trh práce vyžaduje. Nikto im potom nechce ponúknuť pracovné miesto ani za minimálnu mzdu a platí to najmä v prípade, že sa na pozíciu hlási aj rad miestnych ľudí. Minimálna mzda potom nie je nástrojom sociálnej spravodlivosti, ale vytvára ďalšie bariéry, ktorých výsledkom môžu byť getá, protesty v uliciach a vstup mladých ľudí do teroristických organizácií.
K podobným záverom dochádza aj MMF, keď tvrdí, že "existujúce štúdie ukazujú, že zamestnanosť a kvalita pracovných miest je u imigrantov vyššia v krajinách, kde je nižšia úroveň minimálnej mzdy a menšie ochrana zamestnancov." MMF preto navrhuje, aby u imigrantov boli používané prechodné výnimky z uplatňovania minimálnych miezd. Zároveň ale varuje pred tým, že takýto postup môže na trhu práce vytvárať "duality, ktorých bude ťažké sa zbaviť".
Problém s imigrantmi ukazuje, že spájanie určitého základného príjmu s prácou nemusí byť vždy tým najlepším riešením. Niektoré krajiny už teraz experimentujú s konceptom základného príjmu, ktorý je vyplácaný všetkým bez ohľadu na to, či daný človek pracuje, alebo nie. Fínska vláda pracuje na vytvorení nového systému a teraz ho testuje na projekte, v rámci ktorého bude asi 10 000 ľudí dostávať 550 eur mesačne. Fínska ekonomika sa síce nachádza v hlbokých problémoch, vláda však odhaduje, že tento základný príjem je schopná poskytovať celej populácii a financovať ho bude znížením výdavkov zo súčasného systému sociálnej podpory. Na podobnom systéme pracuje aj Kanada, pilotný program začal v provincii Ontario. Podobne je na tom Nový Zéland, v Holandsku ho chcú testovať v štyroch veľkých mestách. V júni prebehne referendum o základnom príjme vo Švajčiarsku, ale pravdepodobnosť úspechu je tu pomerne nízka. Celkovo ide o radikálne návrhy, ktoré vyzerajú ako rozdávanie peňazí ľuďom bez toho, aby museli niečo urobiť. Ide ale viac o libertariánsku než komunistickú ideu.
Vláda základným príjmom garantuje minimálnu sumu potrebnú na prežitie a ide o rovnakú službu, ako je napríklad zabezpečenie policajnej ochrany. Potom sa ale vláda úplne stiahne z trhu práce, pretože jej cieľ nakŕmiť a ošatiť populáciu už bol splnený. Napríklad fínska vláda sa dokonca domnieva, že vyplácanie základného príjmu bude motivovať nezamestnaných, aby si hľadali čiastočný pracovný úväzok. Tí sa dnes boja takú prácu prijať, aby neprišli o súčasnej dávky.
Minimálny príjem by nemal byť prekážkou tomu, aby si ľudia hľadali prácu. Čiastka vyplácaná vo Fínsku ani zďaleka nestačí na pohodlný život. Problémom by ale mohla byť zvýšená atraktivita danej krajiny pre imigrantov. Tí prichádzajú z krajín, kde je 550 euro za mesiac vysoká suma. Otvorené hranice by sa potom pravdepodobne stali problémom, ale problém s utečencami by mali európske krajiny riešiť systematicky bez ohľadu na možné zavedenie základného príjmu. Faktom potom je, že vláda sa nemá miešať do toho, koľko firmy platia svojim zamestnancom.
Autorom je Leonid Bershidsky.
