oPeniazoch.sk, The Economist;quartz Foto: TASR/AP; TASR/Milan Kapusta:
Ekonomika má vážny ženský problém. Nie je to len, že ako spoluautorky významných míľnikov sú neraz ignorované médiami. Problém je omnoho väčší. Je to tým, ako ekonómovia oceňujú úlohu žien v ekonomike. Druh práce, ktorá obvykle pripadá ženám v podobe starostlivosti o dieťa, či domácnosť sa totiž nezapočítava do HDP.
V roku 2014 bolo iba 12 % amerických ekonomických profesorov ženského pohlavia. Iba jediná žena, Elinor Ostromová, je laureátkou Nobelovej ceny za ekonómiu. A pokiaľ ide o rodovú rovnosť, dnes sa médiá predháňajú, kto prinesie čerstvejšie čísla o priepastných rozdieloch v odmeňovaní. Podľa nedávneho medializovaného tvrdenia, by napríklad odstránenie diskriminácie na základe pohlavia v Saudskej Arábii mohlo znamenať pre tamojší HDP na osobu taký pozitívny vplyv, že by sa vyrovnali Amerike.
Niektoré feministky argumentujú, že to už ide nad rámec ekonomiky, a dá sa hovoriť o jemnejšej forme sexizmu. Poukazujú napríklad na slepotu ekonómov voči spoločenským normám, ktoré sú výrazne v neprospech žien. Učebnicové modely na trhu práce napríklad predpokladajú, že ľudia volia medzi prácou a voľným časom podľa toho, koľko by mohli zarobiť. Podľa tejto logiky, rozhodnutie žien o tom, či si dajú pauzu od práce, pokým sa budú naplno venovať deťom je závislé na tom, koľko si dokážu zarobiť a ako vysoko si cenia materstvo.
Takýmto podceňovaním inak hodnotnej ekonomickej aktivity sa odsúvajú ženy na vedľajšiu koľaj. Preto sa The Economist rozhodol, že otvorene vyzve k väčšiemu uznaniu vytvorením zreteľného odvetvia ekonomiky, tzv. feministickej ekonomiky, ktorá sa venuje výhradne úlohe žien v ekonomike.
Ženy v OECD, v klube bohatých krajín, strávia približne o 5 % viac času v práci ako muži. Ale trávia približne dvakrát toľko času neplatenou prácou. Ignorovanie neplatenej práce skresľuje význam jednotlivých druhov ekonomickej aktivity. Starostlivosť o dieťa je pre spoločnosť rovnako dôležitá ako výstavba infraštruktúry, či výroba automobilov. Napriek tomu ekonómovia nedokážu zmerať hodnotu rodičovstva. V nedávnej štúdii Bureau of Economic Analysis sa pokúsili vypočítať rozšírenú verzia HDP, ktorá zahŕňala aj neplatenú prácu. Hoci sa HDP celkovo zvýšil, tempo rastu kleslo, pretože ženy sa preskupili do platenej práce, čím celková produkcia nestúpa zas až tak rýchlo, ako to ukazujú oficiálne údaje. Podľa ich odhadov, vrátane neplatenej práce, sa zvýšila HDP v roku 1965 o 39 %, ale v roku 2010 iba o 26 %. V priebehu 45 rokov medzi týmito dvoma dátumami iba o 26 %, čo predstavuje priemerné ročné nominálne tempo rastu na úrovni 6,7 %. Je to menej než oficiálnych 6,9 %.
Samostatná kapitola pre ženy len zvýrazní problém, ktorý sa snažíme vyriešiť. Ak sú výpočty správne, ženy dokážu prispievať do ekonomiky viac ako 50 %. Prečo by sa potom ich prínos mal odsunúť do podmnožiny? Malo by byť pravidlom, že sa ich prínos bude rátať pre všetky oblasti ekonómie. Každá existujúca podmnožina bude bohatšia, ak bude vedieť, ako má zachytiť príspevok žien. Finančné modely, ktoré dokážu zmerať cenu a porovnať riziko, by boli presnejšie, ak by brali do úvahy, ako sa ženy pozerajú a vnímajú riziko. Ekonómovia by dokázali lepšie pochopiť kompromisy, ktoré robia ženy, ak už majú deti.
Nemalo by to vyznieť ako výzva, aby ekonómovia viac zameriavali na ženy, existujú dôležité ekonomické dôvody, pre ktoré by sa ženská práca malá chápať omnoho komplexnejšie. Napríklad ako kvalita rodičovstva dokáže zvýšiť budúce príjmy a produktivitu našich detí. Ide o nedávny výskum ľudského rozvoja a sociálnej mobility, v ktorom sa zvýrazňuje dôležitosť vytvárania vhodných životných podmienok pri formovaní viacerých životných zručností vo všetkých fázach detstva. Mentoring a rodičovstvo sú vedcami považované za základné rysy úspešných rodín, kde dieťa ako žiak dokáže lepšie zachytávať aktívnu úlohu v autonómnom učení a adekvátnejšie reagovať na činy rodičov, mentorov a pedagógov. To je rukolapný dôkaz, že dokážeme zlepšiť náš budúci rast, aby bola naša ekonomika konkurencieschopnejšia.
Napriek tomu, že si žena (prípadne muž) vezme v práci voľno, aby sa naplno venovala výchove deti, sa táto aktivita nezapočítava do súčasného alebo budúceho HDP. Rodičovstvo ponúka to, čomu ekonómovia hovoria pozitívna externalita. Náklady ani benefity, ako napríklad spomínaná kvalita rodičovstva pre zvyšovanie budúceho rastu, sa v takomto prípade neberú do úvahy. Možno keby sme zaradili tieto hodnoty do HDP a následnej projekcie rastu, bolo by jednoduchšie zostaviť účinejšiu politiku, ktorá by odmeňovala rozmanité formy neplatenej práce.
Ekonómovia išli ešte ďalej, aby z týchto prepočtov urobili štandard. Dôležité je, aby sme presnejšie vedeli, ktoré profesie dnes definujú hodnotu, ktorú ženy prinášajú do ekonomiky. Nedávny výskum rozoberal rozdiely v odmeňovaní, koľko žien má nižší plat kvôli vlastnému rozhodnutiu, keď dávajú prednosť kratšiemu pracovnému času v horšie platených pozíciách a koľko z nich je skutočne obeťou diskriminácie. Musíme mať k dispozícii takéto údaje, aby sme vedeli, aké programy sú účinné na zotieranie platovej nerovnosti medzi pohlaviami, a ktoré politiky môžu mať nezamýšľané dôsledky na základe ktorých sú zamestnávatelia odrádzaní od toho, aby prijali do práce viac zástupkýň nežného pohlavia.
Niekoľko štúdií dospelo k názoru, že keď je starostlivosť o dieťa cenovo dostupnejšie a nie je to len o míňaní rodinných úspor, vedie to k vyššej pôrodnosti. Rozdelenie starostlivosti o dieťa medzi otca a matku sa ukázali byť kľúčovým faktorom pri plodnosti. Politika, ktorá znižuje záťaž starostlivosti o dieťa môže byť viac ako dvakrát efektívnejšia pri zvýšení miery plodnosti v porovnaní so všeobecnými ponúkanými dotáciami. Takéto štúdie môžu mať významné dôsledky na vytváranie politiky skutočnej rovnosti. Otázka je, prečo sa takéto výsledky len málokedy dostanú do verejných diskusií, o politike ani nehovoriac. Možno, že problém nie sú ani ekonómovia a ekonomika ako profesia, ale skôr to, že politici na oboch stranách spektra sa zdráhajú transformovať ekonomický výskum a na schopnú politiku, ktorá by dokázala ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu.
