oPeniazoch.sk, CNBC;ČTK;J&T Banka Foto: SITA/AP
Hlavný analytik Vine Street Trading Yra Harris tvrdí, že reči o podpore ekonomiky sú v prípade ECB zbytočné, banka údajne svojimi krokmi chce dosiahnuť niečo úplne. Mal by to byť de facto "bailout" európskych bánk. Mario Draghi podľa Harrisa zašiel presne tak ďaleko, ako len mohol, aby nenarazil do steny menom Bundesbank.
"Keď je reč o bazuke, je reč o vojne. A v tej vojne sú Jens Weidmann, šéf Bundesbank, a Mario Draghi," vysvetlil Harris vo vysielaní televízie CNBC.
ECB okrem iného uviedla, že je v podstate ochotná komerčným bankám zaplatiť za to, že si od nej požičajú peniaze, ak ich následne využijú na úvery domácnostiam a firmám v eurozóne. K tomu má slúžiť druhé kolo cielených pôžičiek bankám (TLTRO II), čo sú pôžičky bankám na 4 roky za aktuálne nulový úrok s možnosťou ďalšie zľavy pre najaktívnejšie banky v rámci tohto programu. "Toto ďalšie kolo LTRO má jediný účel, pozbierať z finančného systému čo najviac nekvalitných cenných papierov. Napríklad ide o dlhopisy zo súvah talianskych bánk," dodal Harris.
"Hádžu do bánk peniaze, tým sa ale nič zásadné nezmení," povedal agentúre Reuters ekonóm Carsten Brzeski zo spoločnosti ING. "ECB nemôže nútiť súkromný sektor, aby si išiel do banky pre peniaze. Úvery sú lacné už teraz. A vidíme rýchlejší rast pôžičiek? Nie," dodal.
Šéf nemeckého inštitútu pre ekonomické štúdie IFO Hans–Werner Sinn kkroky ECB glosoval nasledovne: "Je zbytočné zväčšovať vedro s vodou, keď kone nechcú piť".
ECB stanovila ako horný limit programu 1,7 bilióna eur. Skutočná výška úverov poskytnutých bankám ale pravdepodobne bude oveľa nižšia. Experti v rámci ECB po dvoch rokoch od udelenia úveru banke zhodnotia, ako sa zvýšil objem pôžičiek, ktoré táto banka poskytuje firmám a spotrebiteľom. Ak sa ukáže, že tento objem je minimálne o 2,5 % vyšší ako v čase udelenia úveru, dostane banka od ECB až 0,4 % sumy, ktorú si od nej vypožičala. To predstavuje rovnakú sadzbu, akú teraz ECB požaduje za peniaze, ktoré si u nej banky uložia.
V dôsledku uvoľnených rúk, by mali komerčné banky podľa plánu ECB začať podopierať európsku ekonomiku pomocou úverov, čo však Harris už nekomentoval. Pravda je, že aj "bailout", nech o ňom zmýšľame akokoľvek, je v istom zmysle podpora ekonomiky. Problém mnohých opatrení centrálnych bánk v posledných rokoch ale zostáva morálnym hazardom spojeným s vykupovaním niečoho, za čo sú investori bežne trestaní, teda nevydarených investícií. Banky sú ale v školskej triede zvanej svetové trhy veľmi protežovaným žiakom.
Výnosy vládnych dlhopisov krajín eurozóny klesali, keď obchodníci korigovali svoje správanie sa po zasadnutí ECB, ktorá veľkosťou prijatých menových stimulov prekonala očakávania. Navyše Mário Draghi trocha zmätočne vyhlásil, že nepredpokladá ďalšie zníženie sadzieb, obchodníci si tak uvedomujú, že v prípade potreby môže centrálna banka ešte ďalej uvoľniť menové podmienky. Zlato kleslo o skoro dve percentá, stálo za tým posilnenie dolára a zníženie dopytu po bezpečných prístavoch, keď trh hodnotí prijaté stimuly ECB ako účinné a akciové trhy rastú. Ropa rástla, k čomu okrem stimulov ECB prispeli vyjadrenia Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá naznačila, že jej ceny už dosiahli dno a ponuka začne postupne klesať. Euro vymazalo časť štvrtkových ziskov voči doláru a kleslo pod 111,5 dolárového centu. Obchodníci si uvedomujú, že aj keď sa ECB zameriava po novom viac na podporu úverovania, a eurové sadzby by potenciálne nemuseli klesnúť, spoločná mena sa stále bude používať ako refinančná mena rizikových investícií, práve pre jej nízke či záporné úročenie.
