oPeniazoch.sk, Financial Times Foto: TASR/Pavol Ďurčo;František Iván
Prístav v Charlestone v Južnej Karolíne sa ešte začiatkom tohto storočia mohol tešiť z každoročného dvojciferného rastu prepravy, ktorý vyvolával predovšetkým boom spotrebných výdavkov v Číne aj v Spojených štátoch. Dnes je už všetko inak.
Jim Newsome, výkonný riaditeľ South Carolina Ports Authority denníku Financial Times povedal, že by bol spokojný s rastom objemu prepraveného nákladu o 3 %. Napriek tomu sa obáva, že aj tento cieľ môže byť príliš ambiciózny. V januári klesol objem prepravy medziročne o viac ako 5 %.
Tento príbeh sa ale netýka len amerického Charlestonu. V minulom roku zaznamenal svetový obchod najväčší prepad od roku 2009, kedy na celý svet plnou silou doľahli dôsledky finančnej krízy z roku 2008. Najväčšie svetové prístavy ako Hamburg alebo Singapur rovnako hlásia zníženie rastu objemu prepravy, alebo dokonca jej pokles. Ak sa do konca tohto roka nič nezmení, bude to už piaty rok nemastný neslaný rast svetového obchodu. Takýto výsledok bol zaznamenaný naposledy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. "Je to už veľmi dávno, čo obchod rástol tak slabo," povedal Robert Koopman, hlavný ekonóm Svetovej obchodnej organizácie.
Veľká časť nelichotivého vývoja je pripisovaná spomaľujúcemu rastu výkonnosti čínskej ekonomiky, čo znižuje svetový dopyt po komoditách. Svetový obchod nijako neoživuje ani slabý ekonomický rast v Európe. Napriek tomu sa nájdu hlasy, ktoré hovoria, že za nízkym rastom svetového obchodu stoja aj iné a dokonca dôležitejšie faktory.
Rastie počet ekonómov, ktorí veria, že súčasný spomaľujúci sa trend rastu medzinárodného obchodu nie je cyklickou záležitosťou, ale známkou toho, že proces globalizácie, ktorý bol po dlhé desaťročia motorom rastu obchodu, sa pomaly vyčerpáva. Jednou z významných príčin je prerod čínskej ekonomiky z exportnej na ekonomiku, ktorá sa sústredí na domáce spotrebné výdavky.
Ďalším faktorom podľa mnohých ekonómov je nástup digitálnej ekonomiky, ktorá sa okrem iného postará o zmenu starých ekonomických pravidiel. Ekonómovia z McKinsey Global Institute pripomínajú, ako sa šíri automatizácia a nové technológie, vrátane 3D tlače. To všetko sú vraj argumenty pre domnienky, že ekonomické zmeny nielen prídu, ale dokonca sa urýchlia. "To, čo dnes vidíme, je globalizácia, ktorá sa zmenila do veľmi odlišnej podoby, je to digitálna globalizácia," píšu analytici z McKinsey vo svojej správe.
Hoci sa toky tovarov a služieb relatívne voči globálnemu HDP za posledné roky znížili, (z 53 % svetového HDP v roku 2007 na 39 % v roku 2014) toky digitálnych informácií po celom svete sa medzi rokmi 2013 a 2015 zdvojnásobili. Teraz sa po svete každú sekundu posiela okolo 290 terabájtov dát. V tomto roku sa ich objem má zvýšiť o ďalšiu tretinu.
Zmeny sú podľa McKinsey ďaleko hlbšie, než ktoré prinieslo používanie Facebooku či inteligentných telefónov. Veľké spoločnosti ako napr. General Electric, už využívajú 3D tlač k výrobe najrôznejších súčiastok, do roku 2020 sa očakáva, že za pomoci tejto technológie vyrobia viac ako 100 tisíc dielov.
Takéto inovácie dokážu míľovými krokmi priblížiť okamih, kedy najrôznejšie spoločnosti pristúpia k výrobe vo vlastnej réžii, namiesto toho, aby príslušenstvo, či súčiastky nakupovali od dodávateľov. Tým sa objem prepraveného tovaru ešte viac obmedzí.
K znakom nového rozmeru globalizácie podľa McKinsey patrí aj nárast objemu peňažnej hodnoty dátových tokov. V roku 2014 sa zobchodovali dáta za 2,8 bilióna dolárov, čo je o 100 miliárd viac, ako hodnota obchodovaného tovaru v rovnakom období. To je tiež podľa Medzinárodného menového fondu jedna z príčin skrátenia globálnych ponukových reťazcov. Najviac v Číne, ale aj v rámci Spojených štátov.
Tomu zodpovedá aj zmena štruktúry medzinárodného obchodu. Zatiaľ čo globálna spotreba mnohých hotových výrobkov, ako sú autá alebo farmaceutický tovar, tiahla medzinárodný obchod hore, obchod s polotovarmi, ako sú textílie alebo elektrické súčiastky, naopak spomalil.
Stále sa však vraj nájdu takí, ktorí veria, že oslabenie globálneho obchodu je predstavuje prosté spomalenie globálnej ekonomiky. "V posledných rokoch sme boli svedkami jedného prepadu globálnej ekonomiky za druhým," hovorí Bernard Hoekman, bývalý ekonóm Svetovej banky, ktorý dnes pracuje pre Európsky univerzitný inštitút. To má podľa neho nevyhnutný dopad na svetový obchod.
Podobne to vidí aj Douglas Lippoldt, ekonomický analytik HSBC. Lippoldt hovorí, že globálny obchod stratil dva z najväčších motorov. "V normálnych časoch sú nutné prinajmenšom dva silné impulzy, aby rástol: spotrebitelia a investície. A tie tu doposiaľ nie sú." Obmedzenie investícií firiem v oblastiach ako výroba strojov znamená menej obchodu. Spotrebiteľská dôvera je podľa Lippoldta tiež zatiaľ veľmi krehká, a to už prešlo osem rokov od najhlbšieho bodu krízy.
S tým, ako obchod postupne oslaboval, mnoho veľkých ekonomík sveta pristúpilo k väčšej liberalizácii. Spojené štáty, Japonsko a ďalších 10 krajín uzavrelo rokovania o Transpacifickej spolupráci. Avšak potrvá to ešte niekoľko rokov, kým sa naplno prejavia ekonomické prínosy tejto dohody, obzvlášť v Spojených štátoch.
Nemôžeme opomenúť ale ani vplyv mnohých iných ekonomík, ktoré by mohli Čínu, čoby ťahúňa rastu svetového obchodu nahradiť. Ide predovšetkým o niektoré krajiny Afriky, Latinskej Ameriky alebo Indiu. Aj tieto krajiny tak môžu prispieť k ďalšiemu impulzu tesnejšej globalizácie.
A na záver ešte jedno zaujímavé zistenie analýzy McKinsey ohľadom koncentrácie svetového obchodu. Len 12 najväčších ekonomík sveta má na svedomí drvivú väčšinu svetového obchodu, kapitálových, ale aj dátových tokov.
