oPeniazoch.sk, ČTK Foto: TASR/AP
Utečenecká kríza by mohla spôsobiť rozpad schengenského systému voľného pohybu osôb bez hraničných kontrol. Ak by k tomu došlo, mohlo by to stáť Európsku úniu počas desiatich rokov až 1,4 bilióna eur. Vyplýva to zo štúdie nemeckého inštitútu Prognos pre Bertelsmannovu nadáciu, o ktorej informovala agentúra Reuters.
Najhorší scenár predpokladá, že opätovné zavedenie kontrol na hraniciach členských štátov Schengenu by zvýšilo ceny dovozu až o tri percentá. Najviac by na tom prerobilo Francúzsko, ktoré by tak v rokoch 2016 až 2025 zaplatila 244 miliárd eur navyše, a Nemecko, ktorého náklady by vzrástli o 235 miliárd eur. Slovensko by na tom bolo z okolitých krajín najlepšie.
Rozpad Schengenu by okrem symbolického významu, ktorý by poškodil obraz "jednotnej" Európskej únie, predĺžil čas, ktorý by dopravcovia tovaru strávili na hraniciach, čím by sa zvýšili náklady pre firmy a spotrebiteľov. Minimálne náklady rozpadu Schengenu spočítali experti z inštitútu Prognos na 470 miliárd eur počas nasledujúcich desiatich rokov, keď brali do úvahy, že dovozné ceny vzrastú o jedno percento. V tom prípade by Nemecko zaplatilo 77 miliárd eur navyše a Francúzsko 80,5 miliardy eur do roku 2025. Kolaps Schengenu by ovplyvnil aj krajiny mimo tohto systému voľného pohybu osôb. Podľa štúdie by spoločné zaťaženie pre USA a Čínu dosiahlo v desiatich rokoch sumu medzi 91 a 280 miliardami eur.
Schengenské dohody vytvárajú priestor, v ktorom môžu jeho obyvatelia cestovať bez hraničných kontrol a ktorého členské krajiny spolupracujú v otázkach vnútra a justície. Prvú schengenskú dohodu podpísali v roku 1985 Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Francúzsko a Holandsko, v súčasnosti obýva priestor takmer 420 miliónov ľudí. Jeho dohody plne uplatňuje 26 krajín – 22 štátov EÚ a Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
Špekulácie o možnosti rozpadu Schengene sa začali objavovať v posledných mesiacoch, kedy v súvislosti s utečeneckou krízou začali krajiny EÚ zavádzať kontroly na hraniciach.
