Základný garantovaný príjem: Myšlienka, ktorá nadchla aj kapitalistických investorov v Silicon Valley

Diskusia 25  
Základný garantovaný príjem: Myšlienka, ktorá nadchla aj kapitalistických investorov v Silicon Valley
Zdroj: vox
Foto: thinkstock;YT/bloomberg inside


10. 2. 2016 - Základný príjem sa prediera do popredia záujmu. Fínsko už dávnejšie oznámilo, že spúšťa ambiciózny experiment, aby si overili, či to vôbec bude fungovať. Najnovšie už chce dať každému stanovenú sumu peňazí bez akýchkoľvek podmienok aj investičná spoločnosť Y Combinator.

V ostatnom čase sa v Európe hlási niekoľko krajín k myšlienke, že by chceli odskúšať v praxi garantovaný príjem. Švajčiari o ňom budú hlasovať v júnovom referende, fínske Helsinki pripravujú konkrétny návrh legislatívyv Holandsku o takejto dávke uvažujú zastupiteľstvá asi dvadsiatich miest.

Aktuálne sa základnom príjme hovorí aj v Silicon Valley. Prezident spoločnosti Sam Altman oznámil, že firma si chce najať vedcov, aby "pracovali na plný úväzok na tomto projekte." Mali by dohliadať na experiment, v ktorom Y Combinator bude "dávať základný príjem skupine ľudí v USA počas piatich rokov."

Y Combinator je startup inkubátor, ktorý už do sveta vypustil napríklad ľudí okolo úspešných firiem ako je Dropbox, Airbnb, a Reddit. Zdá sa, že najväčší záujem o základný príjem je v tomto prípade spájaný s nezamestnanosťou, ktorú môžu spôsobiť automatizácia a roboty, či zdieľaná ekonomika. Uvažuje sa totiž o tom, že v budúcnosti sa dopyt po nízkokvalifikovanej pracovnej sile prepadne a že prácu bude mať len malá skupina programátorov, väčšina ľudí sa bude musieť zaobísť bez nej.

Aj keď sú mnohí voči základnému garantovanému príjmu skeptickí, je to jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby štrukturálne zmeny zamestnanosti v budúcnosti dokázal každý prežiť. "Som si celkom istý, že v určitom okamihu v budúcnosti, ako technológie postupne odstránenia tradičné pracovné miesta, a dokážu vytvoriť masívne bohatstvo, nastúpi nejaká verzia základného príjmu v celonárodnom meradle," píše Altman.

Túto myšlienku si osvojilo mnoho radikálnych ľavicových mysliteľov, používajú ju na ospravedlnenie univerzálneho základného príjmu. Istý pohľad tento proces definuje ako "plne automatizovaný luxusný komunizmus," keď sa ľudstvu podarí prekonať kapitalizmus tým, že stroje budú robiť väčšinu práce a výťažok sa následne bude spravodlivo rozdeľovať do celej spoločnosti, ktorá bude môcť pracovať čoraz menej. Radikálna teoretici tvrdia, že technická infraštruktúra dvadsiateho prvého storočia produkuje prostriedky, ktorými by sa mohol dosiahnuť veľmi odlišný politický a ekonomický systém.

Než uz sa prikláňame ku ktorémukoľvek táboru, základný príjem dokázal vždy dať dohromady ideologicky rozdielnych jedincov. Na začiatku 70-tych rokov liberálny ekonóm Milton Friedman aj demokratický kandidát George McGovern, obaja obhajovali určité verzie plánu garantovaného príjmu. Ale hovoriť o garantovanom príjme zástupcov rizikového kapitálu, tak to tu ešte nebolo. Preto je záujem o túto problematiku zo strany Y Combinator celkom unikátny. Avšak, ak Altman vie, že technológie preberú po ľuďoch prácu, asi ho nebude príliš zaujímať otázka, ktorou sa doteraz väčšina štúdií zaoberala. Či garantovaný príjem odradí ľudí od potreby pracovať. Altman píše, že chce vedieť, či by "ľudia radšej sedeli a hrali videohry, alebo sa radšej venovali tvorbe nových vecí? Sú ľudia šťastní a naplnení? Ak sa ľudia nemusia strachovať, že nebudú mať čo jesť, budú schopní produkovať oveľa viac prínosov pre spoločnosť? Dokážu v celku vytvoriť väčšiu ekonomickú hodnotu ako dostávajú?"

 Sam Altman
Sam Altman

Na tieto otázky určite nie je jednoduché odpovedať. Ak sa niekto spolieha na svoj základný príjem a skutočne dokáže vytvoriť nádhernú sochu, ak by sme to takto chceli merať, bude to mať oveľa väčší prínos pre spoločnosť, než to, čo robil predtým? Čo v prípade, že socha bude neuveriteľne škaredá, ale jej vytvorenie prinieslo jej autorovi neuveriteľné množstvo radosti? Nájsť spoľahlivé metriky pre navrhnutie kritérií je naozaj ťažké. V každom prípade Altmanove otázky sú úplne odlišné od tých, na ktoré sa zamerala väčšina štúdií základného príjmu.

Za všetky spomeňme dva pozoruhodné experimenty v bohatých krajinách. Prvý z nich, v holandskom Utrechte, cieli na existujúcich príjemcov. Druhý, vo Fínsku, testuje niekoľko prístupov. Výskumníci sa snažia základný príjem spárovať s niektorými existujúcimi sociálnymi dávkami, hovorí sa o negatívnej dani z príjmu, ale objavujú sa aj iné nápady. Navyše nejde o náhodný výber jednotlivcov z celej krajiny, ale sú vytipované niektoré oblasti, kde by veľká väčšina obyvateľov, alebo dokonca všetci získali takúto výhodu. Takto sa dá sledovať, aký to bude mať vplyv na celú komunitu. Ak by celé mesto získalo výhody, mohlo by to vyvolať kaskádové účinky. Isté domácnosti by sa mohli vymaniť z chudoby, pretože niektorí ľudia použijú záruku príjmov, ako poistenie, aby mohli rozbehnúť vlastné podnikanie.

Údajne aj GiveDirectly, charita, ktorá rozdáva hotovosť priamo chudobným v Keni a Ugande, plánuje začať rozsiahly experiment so základným garantovaným príjmom v rozvojovom svete. Takáto štúdia by mohla vyjsť oveľa lacnejšie než ich ekvivalenty v bohatých krajinách. Zaručený príjem vo výške okolo tisíc amerických dolárov ročne by znamenal zdvojnásobenie alebo aj trojnásobok súčasných príjmov väčšiny obyvateľov.

Spomenuté štúdie sú v mnohých ohľadoch podobné tomu, čo navrhuje Y Combinator, najmä ak sa pozrieme do Fínska. Ale predsa riešia odlišné otázky. Fínsko a Utrecht chcú vedieť, či základný príjem predstavuje efektívnejší spôsob poskytovania pomoci chudobným ľuďom ako existujúce politiky. Nijak obzvlášť ich nezaujíma, čo bude v časoch, keď prácu preberú stroje. Program GiveDirectly sa snaží zistiť, či základný príjem je životaschopným spôsobom, ako pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách z extrémnej chudoby. To je asi najsľubnejšie využitie základného príjmu z humanitárneho hľadiska. Dať niekomu v Rwande tisícku, keď má dnes dva doláre, alebo ešte menej, spôsobí oveľa väčší životný rast, než dávať tisíc dolárov chudobnému v USA.

Základný garantovaný príjem: Myšlienka, ktorá nadchla aj kapitalistických investorov v Silicon Valley

Odmietavý postoj voči garantovanému príjmu majú mnohí ekonómovia, pre nich je kľúčovou otázkou to, z čoho by bol financovaný. Pokiaľ má byť pre štát únosný, bol by príspevok zrejme príliš nízky. Naopak ak má poskytnúť dostatočný príjem k životu bez chudoby, bolo by to príliš nákladné. Podľa najčastejšie diskutovanej verzii by úrady sumu primárne rozdávali z vybraných daní. Ak by to nestačilo, museli by napríklad ešte previesť peniaze zo systému sociálneho poistenia a sociálnej podpory.

Vo Švajčiarsku sa hovorí o 2500 frankoch (asi 2240 eur) na osobu mesačne, teda približne tretine tamojšej priemernej mzdy, pre deti by bol príspevok znížený na 625 frankov. Dospelí Fíni by podľa predbežných návrhov mohli od štátu mesačne získať 800 eur, čo je zhruba štvrtina tamojšieho priemerného platu. A napríklad holandský Utrecht navrhuje sumu 900 eur, ale zatiaľ len pre obyvateľov poberajúcich sociálne dávky. Tí by príjem nestratili ani v prípade, že si dokážu privyrobiť.

Verejné financie v mnohých krajinách Európy na niečo takéto jednoducho zdroje nenájdu. Podľa ekonómov je potrebné najprv financie stabilizovať. Dnes majú prednosť kľúčové reformy, ale aj riešenia problémov, ktoré vyvolala migračná vlna. Tá by mohla sociálnu politiku jednotlivých krajín aj návrhy na podobné príjmy do budúcna výrazne ovplyvniť. Možno sa situácia zmení, keď masívnejšie nastúpia roboty.