oPeniazoch.sk, visualcapitalist.com Foto: SITA
Americký dolár je hlavnou svetovou rezervnou menou a tvorí okolo 64 % celkových oficiálnych devízových rezerv. Druhé v poradí je euro, svoju pozíciu si budovalo do roku 2009, kedy sa jeho podiel vyšplhal na 28 % oficiálnych svetových rezerv. Avšak vzhľadom k dlhovej kríze v eurozóne a anemickému rastu popredných európskych ekonomík klesol jej podiel na súčasných 20 %.
Ostatné meny držané ako devízové rezervy zahŕňajú
– britskú libru (5 %),
– japonský jen (4%),
– kanadský dolár (2 %),
– austrálsky dolár (2%),
– švajčiarske franky a ostatné meny tvoria zvyšné 3 %.
Medzinárodný menový fond nedávno schválil zaradenie čínskeho jüanu do koša rezervných mien SDR (Special Drawing Rights). S čínskou menou sa obchoduje stále viac a tamojšie dlhopisové trhy narastajú a zmedzinárodňujú sa. Jüan síce zatiaľ nie je veľkým hráčom, v budúcnosti by sa to ale mohlo zmeniť.
História dokazuje, že sa každých zhruba 100 rokov svetové rezervné meny výrazne preskupujú. Naposledy sa to stalo po 2. svetovej vojne, kedy začal fungovať Brettonwoodsky systém. V rámci neho mal americký dolár figurovať čoby svetová rezervná mena naviazaná pevne na zlato.
Kombinácia povojnového rastu americkej ekonomiky a oficiálne väzby medzi dolárom a zlatom zabezpečila medzinárodnému menovému systému mieru istoty, ktorá mu po desaťročia chýbala. V roku 1971 síce americký prezident Nixon zrušil väzbu dolára na zlato, avšak ekonomická a finančná sila USA udržala dolár v hlavnej úlohe na medzinárodnej scéne ešte aj počas nasledujúcich desaťročí.
Najskôr to boli zámorské teritóriá ako Guam a Panenské ostrovy a počas 20. storočia sa pridali veľké štáty od Číny po Argentínu, ktoré svoje meny naviazali na dolár za účelom zaistenia stability kurzu.
Základom pre silu rezervnej meny sú veľkosť, stabilita a likvidita amerických finančných trhov. Aj keď je dnes Čína v PPP najväčšou ekonomikou sveta, prím hrajú naďalej finančné trhy USA, ktoré zahŕňajú 52 % celkovej trhovej kapitalizácie svetových akciových trhov. Čínske trhy sú proti tomu zanedbateľné s podielom okolo 2 %.
Trh s americkými štátnymi dlhopismi je však menej likvidný a Čína ho skupuje. Jüan sa stane oficiálnou súčasťou SDR v októbri 2016. V dôsledku toho by mal do meny plynúť kapitál v objeme až 3 bilióny USD. Čínska mena nedávno už predstihla japonský jen, čo sa týka objemov cezhraničných transakcií.
