oPeniazoch.sk, roklen;wsj, bloombergTASR Foto: TASR
Cena ropy Brent sa prvýkrát po viac ako siedmich rokoch prepadla pod 40 dolárov za barel. Výpredaj je dôsledkom bezvýsledného rokovania ropného kartelu OPEC z minulého týždňa vo Viedni. Namiesto dohody o obmedzení ponuky ropy na trhu, najlepšie obmedzením ťažobných kvót, sa OPEC naopak a bezprecedentne na objeme výstupu nedokázal dohodnúť.
Ropa Brent v londýnskom obchodovaní padla pod 39,9 dolára za barel, americká ľahká ropa WTI atakovala sedemročné minimum . Aktuálne sa globálne spotrebuje až o 2 milióny barelov denne menej, než sa ťaží. Ťažobné kvóty sú oficiálne na úrovni 30 miliónov barelov denne, v skutočnosti však kartel produkuje denne približne 31,5 milióna barelov. V dôsledku tohto stavu sa ceny ropy pohybujú na úrovni o zhruba 60 % nižšej než v júni minulého roka. Tým, že OPEC neuviedol žiadny nový limit, dal podľa analytikov najavo nečlenským krajinám kartelu ako Rusko, že pre podiel na trhu je ochotný aj naďalej akceptovať nízke ceny.
Je to najmä kľúčový ropný hráč Saudská Arábia, kto obhajuje, či dokonca zvyšuje trhový podiel. Na druhej strane sú tí, ktorí trpia vyššími nákladmi na ťažbu. Viedenská schôdzka OPEC namiesto potvrdenia doterajšieho ťažobného limitu, ktorým bolo 30 miliónov barelov ropy denne, dala zelenú realite posledných týždňov a mesiacov, ťažbe až do 32 miliónov barelov ropy denne. "Každý si teraz robí, čo chce," zhrnul rozhodnutie OPEC minister pre ropu Iránu Bijan Namdar Zanganeh.
Väčšina ministrov opustila zasadnutie OPEC bez komentára. Iránsky minister ropného priemyslu Bidžan Zanganeh ešte pred zasadnutím uviedol, že Teherán je ochotný diskutovať o akejkoľvek akcii až po dosiahnutí plnej úrovne produkcie, keď sa zrušia západné sankcie. To by znamenalo budúci rok zdvihnúť produkciu ropy o milión barelov denne. To znamená, že nadbytok na trhu sa ešte zvýši.
Venezuelský ropný minister Eulogio Del Pino obhajuje doterajší limit. Podľa neho 30 miliónov barelov ropy denne bolo to ideálne nastavenie. Inými slovami na trhu je previs ponuky v rozsahu zhruba 1,5 milióna barelov ropy denne a ak OPEC nezasiahne, vyústi to do katastrofy. "Ceny ropy majú potenciál prepadnúť o ďalších 20 dolárov," myslí si Del Pino. To by znamenalo, že zamieri k 20 dolárom za barel.
Niektorí analytici spomínajú obdobie rokov 1997 až 1999, kedy OPEC tiež nad trhom "stratil kontrolu" a cena prepadli až na úrovne okolo 10 dolárov za barel.
Analytici JBC Energy citovaní agentúrou Bloomberg upozorňujú, že globálny dopyt po rope v prvej štvrtine budúceho roka ďalej stlmí servisné odstávky v rafinériách. BP v priebehu tohto roka údajne prispôsobila svoj biznis tak, aby cash flow odolávalo cenám ropy okolo 60 dolárov za barel. Total revidoval investície a niektoré projekty tak, aby bol schopný vyplácať dividendu. Podľa prepočtov Bloomberg za posledný mesiac klesli odhady zisku na akciu Totalu alebo aj Repsolu pre rok 2016 pod úroveň roku 2015, v prípade Shellu o 8 percent.
Z údajov BP vyplýva, že marže, ktoré pomáhali ropným firmám držať zisky v situácii nižšieho celkového dopytu, klesli za posledný mesiac z 20 na menej ako 14 dolárov za barel. Shell pod ťarchou takéhoto trhu reportovali najhlbšiu stratu za 16 rokov, ConocoPhillips za 8 rokov a napríklad zisk Exxonu padol na dno od roku 2009. Mnohí investori vložili svoje peniaze do ropných firiem vo svetle vidiny dividendy. Tá sa ale dá podľa vývoja trhu očakávať len ťažko. Zásadné otázky sú väčšinou dve: koľko majú teraz k dispozícii hotovosti na investície a akú môžu očakávať návratnosť na základe odhadovaných cien ropy v budúcom roku. Čísla stále klesajú.
Ceny ropy okolo 40 dolárov za barel dusia napríklad energetické spoločnosti aj celý ropný priemysel v Kanade, kde boli firmy z odvetvia nútené zrušiť už 40000 pracovných miest. A zlé správy sa pre tamojší ropný priemysel hromadia ďalej. Kanadskí producenti si lámu hlavu, ako to za súčasnej situácie v krajine, ktorá je vzhľadom na náklady jedným z najdrahších miest na vŕtanie a ťažbu fosílnych palív na svete, vygenerovať zisk. Pri cenách pod 40 dolárov za barel sú už mnohé spoločnosti stratové.
Kanadským producentom tak zostáva len dúfať, že s pomocou technológií a inovácií budú schopní konkurencie a pokračovať v boji o podiel na trhu. Tak ako každý cyklus, aj obdobie nízkych cien a útlmu kanadského ropného priemyslu musí raz jednoducho skončiť. Všetko je otázkou ponuky a dopytu a tie sa v určitom bode predsa musia vyrovnať. Otázkou však zostáva, kedy k tomu konečne dôjde. Odpoveď na túto otázku za súčasnej situácie vďaka OPECu, ktorý dal od všetkej kontroly trhu ruky preč, ešte ťažšie ako kedykoľvek predtým.
Podstatnou otázkou zostáva, nakoľko vlastne ropa pôjde hore, až dôjde k vytúženému rastu cien. Hoci pokračujúci prepad na viacročné minimá oseká súkromné ropné projekty na roky dopredu, tí, ktorí budú schopní prežiť, a z problémov sa vymaniť, by po odraze cien čierneho zlata od dna z krízy mohli vyjsť ešte silnejší.
