oPeniazoch.sk, mises Foto: thinkstock
Väčšina odborníkov je toho názoru, že masívne pumpovanie peňazí americkou centrálnou bankou počas finančnej krízy v roku 2008 vlastne zachránilo USA a svet pred ďalšou Veľkou hospodárskou krízou. Na tom má najväčší podiel Federálny rezervný systém na čele s jeho vtedajším predsedom Benom Bernankeom. To on je považovaný za muža, ktorý zachránil svet. Bernanke sa ale pri svojich krokoch odvoláva na spisy profesora Miltona Friedmana. Na toho Friedmana, ktorý obviňoval Federálny rezervný systém, že spôsobil Veľkú hospodársku krízu v roku 1930 tým, že zvýšil objem peňazí v obehu o viac než 30 percent.
Dôkladná analýza však ukazuje, že to nie je nedostatok peňažnej zásoby, čo prináša hospodársky prepad. Sú to skôr predchádzajúce čerpania, ktoré ohrozujú reálne financovanie, čo nakoniec vedie k ekonomickej depresii.
V podstate za zásobou skutočných prostriedkov je množstvo spotrebného tovaru ktoré je k dispozícii v hospodárstve, aby sa podporila výroba. Povedzme si to na jednoduchom príklade: stroskotanec na opustenom ostrove je schopný obrať 25 jabĺk za hodinu. S pomocou česacieho náradia je schopný zvýšiť svoj výkon na päťdesiat jabĺk za hodinu. Vytvorenie takéhoto nástroja si však vyžaduje určitý čas. Kým bude zaneprázdnený výrobou nástroja, nebude môcť oberať žiadne jablká. Preto ak chce vytvoriť nástroj, musí mať najskôr dostatok jabĺk, aby sa udržal pri živote počas výroby nástroja. Jeho zásoba finančných prostriedkov je jeho prostriedok obživy pre toto obdobie. Čiže množstvo jabĺk, ktoré má v zásobe pre tento účel.
Veľkosť tohto fondu teda určuje, či môže alebo nemôže byť zavedený sofistikovanejší výrobný prostriedok. Ak to vyžaduje jeden rok práce, no on má dostatok jabĺk len na jeden mesiac, nástroj nestihne vyrobiť, čo znamená, že nedokáže zvýšiť svoju produktivitu.
Ostrovný scenár je v skutočnosti skomplikovaný niekoľkými jedincami, ktorí obchodujú medzi sebou a používaj na to peniaze. Podstata však zostáva rovnaká: veľkosť finančnej zásoby predstavuje mantinely pre nasadzovanie produktívnejšej fázy výroby.
Problémy sa začnú prejavovať, keď sa bankový systém tvári, že zásoba skutočných finančných prostriedkov je väčšia, než je tomu v skutočnosti. Keď centrálna banka síce rozširuje peňažnú zásobu, ale nezväčšuje zásobu skutočných finančných prostriedkov. To vedie k spotrebe tovaru, ktorý nie je výsledkom predchádzajúcej produkcie. To vedie k zmenšeniu zásob obživy.
Kým zásoba financií sa bude naďalej rozširovať, uvoľnená menová politiky budí dojem, že ekonomická aktivita je posilnená. Že to nie je celkom tak sa ukáže, hneď ako zásoba skutočných financií začne stagnovať alebo sa zmenšovať. Následne sa ekonomika začne prepadať. Ani to najagresívnejšie uvoľnenie menovej politiky nedokáže zvrátiť prepad (za tieto peniaze si nemôžete zadovážiť jablká).
Zavedenie peňažných úverov v našej analýze nič nemení na skutočnosti, že zásoba zostáva predmetom obživy. Keď si jednotlivec požičiava peniaze, to, čo v skutočnosti požičiava dlžníkom je tovar, ktorý nespotreboval (peniaze sú viazané na reálnych tovar). Kredit potom znamená, že neskonzumovaný tovar jedného jedinca sa dostáva v podobe pôžičky druhému jedincovi, ktorý ju splatí z budúcej produkcie.
Ale existencia centrálnej banky a čiastočných rezerv bankovníctva umožňuje komerčným bankám, aby vytvárali úver, ktorý nie je podporený skutočným financovaním (je to vlastne kredit stvorený zo vzduchu). Takýto nekrytý úver vytvára činnosti, ktoré voľný trh nikdy nebude akceptovať. To znamená, že tieto aktivity nikdy nebudú produkovať skutočné bohatstvo. Kedykoľvek rozsiahla tvorba úveru z "ničoho", zdvihne tempo spotreby nad tempo výroby v reálnom bohatstve, podkopáva to zásobu skutočných finančných prostriedkov. V dôsledku toho výkony začnú upadať a naopak zlé úvery bánk začnú stúpať. Banky musia zareagovať tak, že obmedzia poskytovanie úverov, a to zase vedie k poklesu peňažnej zásoby.
Opäť príklad. Tomáš vloží svoje úspory do banky. Tisíc euro na tri mesiace zverí banke X. Banka ich požičia Marekovi na tri mesiace. V deň splatnosti, Marek splatí banke 1000 eur plus úroky. Banka X po odpočítaní svojich poplatkov vráti pôvodné peniaze navýšené o úroky Tomášovi. Zhrňme si to. Tomáš sa vzdá na tri mesiace svojich 1000 eur, tie vlastne prenáša cez sprostredkovateľa, ktorým je banka X, k Marekovi. V tomto prípade sa existujúce peniaze presunuli od jednej osoby k druhej. Pôžička je v plnej miere krytá 1000 eurami, ktoré nikam nezmiznú. Ani keď je úver splatený banke a následne Tomášovi.
Veci však fungujú úplne inak, ak sa banka X rozhodne požičiavať peniaze z ničoho. Ako to funguje? Napríklad Tomáš má 1000 euro a vloží ich do banky X. Banka X si chce pomôcť a preto si z Tomášovho vkladu zoberie 100 eur a požičia ich Marekovi. Na základe tohto kroku máme úver vo výške 1100 eur, za ktorým je v skutočnosti tisícka. Stručne povedané, peňažná zásoba sa umelo zvýšila o 100 eur. Všimnite si, že táto stovka nemá veriteľa, pretože vznikla z "ničoho". V deň splatnosti, ak Marek splatí svoju pôžičku vo výške 100 eur banke X, peniaze zmiznú. Samozrejme v prípade, že banka neustále bude obnovovať pôžičky zo vzduchu, zásoba peňazí nezmizne. Len ten úver, ktorý nie je krytý skutočnými peniazmi môže zmiznúť. Inými slovami, pokiaľ ide o miznutie peňazí, existencia čiastočných rezerv bankovníctva je kľúčovým nástrojom. Avšak, to je nie je príčina miznutia.
Musí existovať dôvod, prečo banky nemajú chuť obnoviť poskytovanie úverov zo vzduchu. Je to závažný odliv skutočného bohatstva, potom je už oveľa ťažšie nájsť kvalitných dlžníkov. To znamená, že monetárna deflácia je dôsledkom predchádzajúcej inflácie, ktorá len odčerpala zo zásoby skutočných prostriedkov. Z toho vyplýva, že pokles peňažnej zásoby je len symptóm. Poukazuje na škody spôsobené menovou infláciu, ale samotné škody nespôsobuje.
Na rozdiel od Friedmana a jeho nasledovníkov, vrátane bývalého šéfa FEDu Bernankeho, by sme nemali byť presvedčení, že pokles peňažnej zásoby a následný pokles cien je to, čo zaťažuje dlžníkov. Treba za tým vidieť menej skutočného bohatstva. Pokles peňažnej zásoby, ktorá bola vytvorená z "ničoho", len uvádza veci do tej správnej perspektívy. Okrem toho, v dôsledku poklesu zásob peňazí sa aktivity, ktorým sa darilo pri tlačení peňazí, sa následne zaseknú. Činnosti, ktoré nevytvárajú bohatstvo, zrazu majú ťažkosti pri splácaní dlhu. Veď boli podporované alebo financované tak povediac generátorom skutočného bohatstva. Ten dokáže peniaze z "ničoho" vymeniť za niečo skutočné. Ak skončia peniaze z ničoho, skončí aj toto obchodovanie.
Na rozdiel od populárneho názoru potom vyplýva, že pokles peňažnej zásoby, teda pokles peňazí z "ničoho", je presne to, čo je potrebné na nahromadenie reálneho bohatstva a revitalizáciu ekonomiky. Tlač peňazí spôsobuje len viac škody, a preto by nikdy nemala byť považovaná za prostriedok na pomoc ekonomike. Aj keby boli centrálne banky úspešné v boji proti poklesu peňažnej zásoby, nepomohlo by to zabrániť hospodárskemu prepadu v prípade, že zásoba skutočných prostriedkov poklesne.
Autorom je Frank Shostak z Mises Institute.
