oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: SITA;thinkstock
Finančná kríza zmenila zaužívaný pohľad na ekonomiku. To, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi považované za nezmysel, je dnes brané ako pravdepodobný scenár.
Ekonomický rast je všade vo svete veľmi slabý, znižovanie úrokových sadzieb sa preto zdá byť za normálnych podmienok logickým krokom. Čo ak už ale centrálne banky svojou muníciu v boji proti deflácii a ekonomickému poklesu dávno vystrieľali? Ostávajú špekulácie, kam povedie zavádzanie záporných úrokových sadzieb? Ak budú ešte ďalej klesať, pocítia to aj účty bežných klientov bánk. Bude to mať na ich správanie oveľa väčší vplyv ako napríklad inflácia. Tú totiž ľudia nevnímajú až tak negatívne, pretože sa im neodráža na ich nominálnom bohatstve. Pri negatívnych sadzbách je to oveľa zreteľnejšie. Aj preto je tu neochota centrálnych bánk zavádzať negatívne sadzby.
Centrálni bankári logicky predpokladajú, že ľudia v prípade negatívnych úrokových sadzieb nebudú motivovaní držať peniaze v bankách a radšej ich minú. To naštartuje infláciu a tak ďalej. Lenže keď ľudia nebudú mať peniaze v banke a radšej budú držať hotovosť, môže dôjsť k rozmachu šedej ekonomiky, čo určite nie je cieľom centrálnych bankárov. Alebo sa rozhodnú pre rizikovejšie investície, kde môžu mať zdanie oveľa vyšších, a v posledných rokoch dokonca bezpečnejšie zárobkov.
V každom prípade bude banky najviac zaujímať, ako dokážu svojich klientov prinútiť k tomu, aby v prípade negatívnych sadzieb vo veľkom nevyberali peniaze z účtov. Podľa Milesa Kimballa, profesora ekonómie na univerzite v Michigane, je to vec nastavenia pravidiel. Najčastejším návrhom, ako obmedziť veľké výbery hotovosti, sú kapitálové kontroly, známe napríklad Grécka, prípadne zdanenie alebo iné spoplatnenie výberov a hotovostných operácií.
Kimball ale prichádza s iným návrhom. Hodnotu bankoviek určuje centrálna banka. Napríklad za dve eurobankovky dá ECB inej banke dvadsať dolárov, pretože banka ich chce a ECB je ochotná jej ich dať. Pokiaľ ale ECB od bánk odmietne prijímať hotovosť v tlačenej forme, budú mať banky problém. Podľa Kimballa to ECB môže robiť prostredníctvom poplatku za ukladanie hotovosti alebo zápornými sadzbami. ECB, alebo akákoľvek iná centrálna banka, tak môže ponúkať za hotovosť nižšiu sumu v elektronickej podobe.
Pri 4 % zápornej sadzbe by banky za každú stovku po roku dostali 96 jednotiek meny a 92,16 v roku nasledujúcom. Tento krok by sa potom mohol preliať aj do reálnej ekonomiky, keď by firmy prestali prijímať hotovosť od svojich klientov, pretože banky ju od nich tiež nebudú chcieť. Podľa Kimballa to ale nie je spôsob, ako sa zbaviť hotovosti. Je to len cesta, ako by to mohlo fungovať. Skutočná hodnota peňazí je rovnaká, ale v banke sa jej číselná hodnota zmenšuje. Nominálna hodnota bankoviek síce zostáva rovnaká, ale jej reálna hodnota voči elektronickej mene klesá.
Pri pokuse o skutočné zrušenie hotovosti by muselo dôjsť k tomu, že by mala vyššiu zápornú sadzbu ako elektronické peniaze. Ekonómovia sa však obávajú, že by to naopak mohlo viesť k tomu, že by všetci chceli len elektronické peniaze. V extrémnom prípade by mohlo dôjsť k rozdeleniu elektronických a papierových peňazí na dve samostatné meny. Papierová mena by prakticky zaznamenala vyššiu infláciu než mena elektronická. Tento spôsob obmedzovania hotovosti ale nebude populárny, pretože elektronická mena je oveľa lepšie "sledovateľná" než hotovosť, čo je voda na mlyn vyznávačom konšpiračných teórií a kritikom vládnych zásahov do osobnej slobody. Negatívne by to zasiahlo aj sporiteľov alebo inštitúcie, ktoré majú svoju stratégiu postavenú na pevne úročených cenných papieroch, pri ktorých vyhliadky na zaujímavé výnosy bez vysokého rizika sú pri záporných sadzbách mizivé.
Hlavný ekonóm HSBC Stephen King si myslí, že sa ľudia skrátka budú musieť prispôsobiť. Centrálne banky už podľa neho svoje možnosti vyčerpali a teraz sa podobajú Titaniku, na ktorom je príliš málo záchranných člnov. A tými člny sú bohužiaľ práve záporné sadzby.
