oPeniazoch.sk, TASR
Jedenásť z 19 členov eurozóny, vrátane Nemecka, najväčšej a najsilnejšej ekonomiky bloku, obnovilo debatu o spornej dani z finančných transakcií. Stupňujú tlak a žiadajú schválenie tejto dane, napriek tomu, že projekt bol odložený a zvyšní ôsmi členovia menovej únie sú proti. Informovala o tom agentúra DPA.
Stúpenci dane argumentujú, že finančný sektor, ktorý mnohí považujú za zdroj nedávnej globálnej krízy, sa bude po zavedení dane správať zodpovednejšie. Kritici zase oponujú, že to zvýši jeho náklady, čo môže viesť k presmerovaniu investícií smerom od Európy.
„Dúfam, že dnes večer dosiahneme výsledok,“ povedal rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling pred dnešným stretnutím s rezortnými kolegami z eurozóny, tzv. Euroskupiny. Dodal, že ak sa dnes ministri nedokážu dohodnúť na sporných bodoch, nepodarí sa im nájsť riešenie a budú nútení zvážiť, ako pokračovať v projekte.
Jeho nemecký kolega Wolfgang Schäuble sa medzitým snažil schladiť kolegov, ktorí už dnes očakávajú dohodu. Pripomenul, že Euroskupina sa už dlho snaží dospieť k dohode a hoci podľa neho existuje šanca na dosiahnutie pokroku, to, či padne dnes aj dohoda, si netrúfa predpovedať.
Daň z finančných transakcií plánuje zaviesť 11 štátov eurozóny, vrátane štyroch najväčších ekonomík bloku: Nemecka, Francúzska Talianska a Španielska. Okrem nich sú to Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko.
Ale ani stúpenci tejto dane sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na tom, v akom rozsahu a v akej výške by sa mala nová daň odvádzať.
Podľa pôvodného návrhu sa mala začať vyberať od budúceho roka. Ak sa dnes Euroskupine podarí dosiahnuť pokrok, mohla by vstúpiť do platnosti v polovici roka 2017.
