Dva pohľady na migrantov: Vzpruha ekonomiky, alebo jej hrobár?

, ČTK Foto: SITA

Dve organizácie nedávno prišli s odlišnými odhadmi, aký ekonomický dopad budú mať státisíce utečencov na európsku ekonomiku. Podporia hospodársku aktivitu a zlepšia verejné financie, naznačila vo svojej najnovšej ekonomickej prognóze Európska komisia. Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) si ale migrácia už vyberá svoju daň.

Protiklad však nie je tak ostrý, ako by sa mohlo zdať. Obe organizácie sa totiž pozerajú na rôzne krajiny ležiace na migračnej trase. Komisia sa zaoberala štátmi, ktoré utečencov zrejme získajú ako pracovnú silu, a EBOR štátmi, ktorými vysídlenci prechádzajú.

Keby boli migranti kvalifikovaní, hrubý domáci produkt štátov dvadsaťosmičky by sa podľa komisie v roku 2017 mohol zvýšiť o viac ako 0,25 %, keby kvalifikovaní neboli, tak o zhruba 0,18 %.

EBOR naopak znížila svoje odhady hospodárskeho rastu pre Chorvátsko, Maďarsko, Slovinsko a Grécko, čo sú tranzitné krajiny pre vlnu utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu. Upozornila tiež na vážnu ekonomickú ujmu Turecka, ktoré sa stalo hostiteľskou krajinou pre mnoho utečencov zo Sýrie, ktorí buď zostávajú, alebo odchádzajú do Európy.

Nie všetky tieto zhoršenia odhadovaného rastu súvisela s migráciou, spomínané krajiny však nesú náklady na utečenecké tábory, bezpečnosť a dopravu, bez toho, aby z toho mali úžitok v podobe nových pracovníkov. Niektoré z nich vo výsledku žiadajú pomoc od EÚ.

Pre prijímajúce štáty môže byť podľa výskumov londýnskej univerzity UCL a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži príchod novej vlny pracovníkov prínosom. Štúdia prvej z týchto inštitúcií v roku 2014 zistila, že európski prisťahovalci do Británie v rokoch 2001 až 2011 prispeli do britského verejného rozpočtu čiastkou presahujúcou 20 miliárd libier. Správa OECD, rovnako z roku 2014, bola všeobecnejšia. Naznačila, že prisťahovalci znamenajú významný prínos pre pracovný trh a na daniach a sociálnych odvodoch odovzdávajú viac, než koľko dostane v podobe individuálnych prídavkov. Tiež ale uviedla, že aj keď prisťahovalectvo môže ekonomiku celkovo pozdvihnúť, nedeje sa to nevyhnutne tak, že by zbohatol každý.

"Dá sa len málo pochybovať o tom, že tam, kde migrácia rozširuje pracovný trh, je možné očakávať rast úhrnného HDP," uvádza sa v správe. "Situácia je ale menej jasná, pokiaľ ide o rast HDP na obyvateľa."

Žiadna zo štúdií nemohla, vzhľadom k času, kedy vznikli, vziať do úvahy súčasnú migračnú situáciu v Európe. Cez stredozemné more sa preplavilo na ceste do Európskej únie už viac ako 760 000 ľudí. OSN vo štvrtok uviedla, že cez zimu bude podľa jej odhadu prichádzať z Turecka okolo 5 000 ľudí denne.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy