oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Mnohí Slováci sú dnes montážni robotníci, či už si to priznajú, alebo nie. Dôvody vedú až k Adamovi Smithovi, otcovi modernej ekonómie.
Smith bol presvedčený, že ľudia sú v podstate leniví. Ak chcete od nich, aby pracovali, musíte ich presvedčiť, že to stojí za to. A ak ich už presvedčíte, že to za to stojí, teda že im budete vyplácať slušnú mzdu, vlastne im ani nebude záležať na tom, ako a čo vlastne robia.
Táto myšlienková línia pomohla Smithovi rozvinúť ideu montážnej linky. V jednej pasáži knihy z roku 1776 Bohatstvo národov opisuje fungovanie pomyselnej sponkovej továrne od ťahania drôtu cez nasekanie až po ohýbanie. Popisuje ako každý jeden človek má svoju úlohu a tým pádom oveľa rýchlejšie a efektívnejšie postupuje, ako keby robotníci pracovali samostatne a nezávisle na sebe.
Takéto továrne by boli podľa Smithových predstáv hyperefektívne počas priemyselnej revolúcie. Dnes sa ale jeho vplyv rozšíril ešte ďalej. Školy nútia učiteľov, aby postupovali podľa podrobných skrípt pre každú vyučovaciu hodinu. Lekári sú nútení poskytovať jednotnú starostlivosť a zdieľanie ordinácií má pomôcť pri znižovaní nákladov. Mikroriadenie výkonu zamestnancov zmenilo všetky druhy práce na prácu v továrni. Ako za pásom.
Myslíte si, že ľudia radi robia svoju prácu takýmto spôsobom? Jasné že nie! Ale keď sa vrátime k Smithovi, mal vlastne pravdu. Ľudia budú robiť akokoľvek, záleží len na tom, koľko dostanú zaplatené. Smith vlastne objavil jedinečný pohľad na postoj ľudí voči práci. Alebo len opísal postoj k práci, ktorý následne vyústil do všadeprítomnej montážnej linky?
V prírodných vedách sa zvyčajne rozlišuje pojem objav a vynález. Objavy nám poskytujú informácie o tom, ako svet funguje. Vynálezy využívajú tieto objavy k tvorbe objektov, alebo procesov, ktoré umožnia, aby svet fungoval inak. Objav baktérií vedie k vynálezu antibiotík. Objav atómovej energie vedie k vynálezu bômb a elektrární. Aj keď objavy majú často morálne dôsledky, nemajú morálny rozmer. Ak sa niekto vyjadrí, že Higgsov bozón by nemal existovať, tak by sme sa asi pozastavili, čo tým vlastne myslel. Vynálezy však často majú morálne rozmery. Bežne sa objavuje otázka, či by mala existovať vodíková bomba alebo geneticky modifikované plodiny. V prírodných vedách je rozdiel medzi objavom a vynálezom celkom jasný. Problém ale nie je tak jednoznačný v spoločenských vedách, najmä pokiaľ ide o diskusiu o základných charakteristikách ľudskej prirodzenosti.
Smithove predstavy o ľudskej prirodzenosti boli oveľa viac vynálezom než objavom. Jeho argumenty o tom, čo by ľudia chceli, boli nesprávne. Ale viedli k procesu industrializácie, ktorý z nich urobil pravdu. To je dôkaz unikátnej sily spoločenských vied. Teória o planétach nemení správanie sa planét. Ale naše teórie o ľudskej prirodzenosti môžu skutočne zmeniť našu prirodzenosť, najmä keď sa tieto teórie zakotvia v dôležitých spoločenských inštitúciách, na pracoviskách a v školách. Dnes môžeme vidieť Smithovo dedičstvo v továrňach, úradoch, call centrách aj skladoch, alebo logistickcých centrách.
Ale my už nemusíme vnímať prácu ako nevyhnutnú drinu. Namiesto toho by sme sa mali sami seba spýtať, či spôsob, akým pracujeme, je spôsob, ako by to malo skutočne byť. Je jasné, že ľudia nebudú fungovať bez nároku na odmenu. Ale výskum, ako napríklad štúdia od autorov ako je Jeffrey Pfeffer, Adam Grant, a Amy Wrzesniewska dokazuje, že väčšina ľudí chce od práce oveľa väčší úžitok než je pohľad na výplatnú pásku. Spokojní zamestnanci sú zaujatí svojou prácou. Dosahujú určitú mieru samostatnosti a voľnosti. Autonómia a diskrétnosť dosahuje úroveň odborných znalostí. Spokojní pracovníci majú príležitosti pre sociálnu angažovanosť. Majú dôveru a rešpekt z radov rovesníkov aj dohľadu. Napokon, a čo je najdôležitejšie, spokojní pracovníci nájdu zmysel svojej práce. Pochopili, ako ich práca dokáže život iných ľudí urobiť lepším.
To platí hlavne pre robotnícke profesie, ale aj umelcov, reklamy a profesionálnych úradníkov. Keď sú ľudia spokojnejší so svojou prácou, sú šťastnejší vo svojom živote a stanú sa lepšími pracovníkmi, a ich zamestnávatelia budú produktívnejší s väčším ziskom.
Zoberme si príklad z výroby kobercov. Asi pred dvadsiatimi rokmi si Ray Anderson uvedomil, že jeho spoločnosť škodí životnému prostrediu. Začal uvažovať o tom, čo by mal urobiť, aby zo svojich vnukov urobil dedičov veľkého bohatstva a či toto hromadenie peňazí vlastne pre nich nevytvára neobývateľnú planétu. A tak sa rozhodol premeniť každý aspekt výroby, aby do roku 2020 dosiahol nulovú uhlíkovú stopu. To za predpokladu, že zavedie nové výrobné procesy so záväzkom obmedziť znečistenia, čo ale nebude rozhodne lacné. Ale pre dosiahnutie sociálneho dobra bol ochotný obetovať čokoľvek. Takže začal meniť to, čo robí a ako to robí. V roku 2013 sa mu podarilo znížiť spotrebu energie na polovicu, presunul sa na obnoviteľné zdroje energie a znížiť množstvo produkcie odpadu na desatinu toho, čo vytváral predtým.
A koľko musel obetovať zo svojho zisku? Takmer nič! Zamestnanci boli natoľko motivovaní príležitosťou pracovať pre spoločné dobro, že inovatívne zmeny výrobného procesu pomohli spoločne s novým zmýšľaním pretvoriť prácu na oveľa efektívnejšiu a účinnejšiu. Spoločnosť si uvedomila, že nová misia bude vyžadovať tvorivé partnerstvo v rámci organizácie zhora až dole. Okresali hierarchiu a dali zamestnancom oveľa väčšiu voľnosť a kontrolu nad tým, čo robili. Sila spoločnosti zdieľanej vízie povzbudila vzájomnú spoluprácu. Pokrok smerom k udržateľnosti vytvoril potrebné kreatívne riešenia. Po dvadsiatich rokoch je výsledkom Andersonovej vízie spoločnosť, ktorá je stále veľmi úspešná a pracujú pre ňu zamestnanci, ktorí túžia prísť do práce deň čo deň.
Ale väčšina ľudí nemá takúto pracovnú skúsenosť. Firmy sú tak v područí Smithových chybných predpokladov, že sú slepí kvôli výplate, ktorú dostávajú. Nie je to miesto, kde by chceli tráviť svoj čas. Ako povedal významný ekonóm John Maynard Keynes, "praktickí ľudia, ktorí veria, že sú úplne oslobodení od všetkých myšlienkovým vplyvov, sú zvyčajne otrokmi niektorého z ekonomických nebožtíkov".
Musíme mať na pamäti úlohu, ktorú zohráva v ideológia v utváraní našej predstavy o tom, čo ľudia chcú od práce. Vždy ale môžeme zmeniť pracovné prostredie, ale nie zmeniť tým, že dáme výpoveď. Môžeme "vynájsť" ľudskú prirodzenosť, ktorá je úplne odlišná od predstáv ktoré sme zdedili od Adama Smitha.
Je čas obohatiť povahu práce. Firmy potrebujú veriť zamestnancom a dať im priestor na voľnú úvahu, autonómiu, rozmanitosť a výzvy v tom, čo robia. Takmer každá práca dáva zamestnancom príležitosť, aby urobili niečí život lepším. Len si pomyslite, ako by dokázali maloobchodné tržby riešiť problémy svojich zákazníkov, keby predajcovia nehľadeli len na to, ako čo najviac predať.
Výsledkom transformovaného pracoviska budú lepší lekári, právnici, učitelia, kaderníčky, zamestnanci call centra, robotníci v továrňach, ale aj údržbári a zdravší pacienti, kvalitnejšie vzdelaní študenti a viac spokojných zákazníkov. Každý z nás má voľnú ruku pri hľadaní ľudskej prirodzenosti, ktorá bude stáť za to, aby sme žili inak.
