oPeniazoch.sk, ČTK;Bloomberg Foto: SITA
Daňové výhody poskytnuté automobilke Fiat v Luxembursku a kaviarenskému reťazcu Starbucks v Holandsku odporujú pravidlám EÚ o štátnej pomoci.
Rozhodnutie Európskej komisie oznámila eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Doterajší režim podľa nej nemôže pokračovať a obidva štáty majú z firiem vymôcť príslušné doplatky na daniach. Pre každú zo spoločností to predstavuje 20 až 30 miliónov eur.
Predstavitelia holandskej vlády sú podľa agentúry Reuters rozhodnutím komisie „prekvapení“. Luxemburský minister financií Pierre Gramegna na Twitteri uviedol, že jeho krajina so závermi nesúhlasí.
Rozhodnutie je podľa Vestargerovej jasným signálom, že národné daňové úrady nemôžu žiadnej firme, nech je akokoľvek veľká či vplyvná, poskytnúť nespravodlivé daňové výhody oproti konkurencii. „Pre väčšinu spoločností, veľkých, stredných či malých, je to, dúfam, upokojujúce správa. Pre tých, ktorí dane vždy poctivo platili,“ poznamenala na tlačovej konferencii komisárka. Komisia podľa nej ďalej vyšetruje podobné praktiky v krajinách, okrem Luxemburska tiež napríklad v Írsku či Belgicku. Prípady veľkých firiem Apple v Írsku a Amazon v Luxembursku sú však podľa Vestagerovej rozdielne a stredajšie rozhodnutie komisie preto nemôže byť vnímané ako náznak, ako tieto kauzy dopadnú.
Krok komisie nasleduje po vyšetrovaní, ktoré sa začalo vlani v júni. Vestagerová zdôraznila, že takzvané rozhodnutia o daňovom režime sú vo všeobecnosti úplne legálne vo chvíli, keď firme dávajú istotu ohľadom toho, aké dane bude skutočne musieť platiť. Vyšetrovanie ale zistilo, že v uvedených prípadoch bol zdaniteľný zisk počítaný pomocou „umelej a komplexnej metodiky“, ktorá neodrážala ekonomickú realitu. V prípade Luxemburska a tamojšej finančnej spoločnosti Fiat Finance and Trade sa tak dialo od roku 2012, v kauze Starbucks a Holandska od roku 2008.
Vyšetrovanie komisie ukázalo, že trhovým podmienkam nezodpovedali ceny tovarov a služieb, ktoré si vzájomne predávali firmy v rámci skupín Fiat a Starbucks. Výsledkom potom bolo, že zisk pražiarne Starbucks bol z väčšej časti vyvezený do zahraničia, kde zdanený nebol, a že finančná spoločnosť skupiny Fiat zdaňovala iba malú časť svojho skutočného zisku. Starbucks vyhlásil, že síce zdieľa obavy vyjadrené holandskou vládou, že existujú významné chyby v rozhodnutí, ale plánuje sa odvolať, pretože dodržiava tak holandské zákony aj pravidlá OECD. "Spor medzi Európskou komisiou a Holandskom o tom, ktoré pravidlá OECD by sme mali dodržiavať by si mohol vyžiadať až 20 či 30 miliónov dolárov, z celkovej sumy 3 miliardy z globálnych daní, ktoré sme zaplatili v priebehu siedmich dotknutých rokov (2008-2014)," uviedla firma.
V prípade Fiatu rozhodnutie Luxemburska o daňovom režime v dôsledku série ekonomicky neopodstatnených predpokladov a úprav smerom dole pracovalo s oveľa nižším vlastným kapitálom firmy, než aký spoločnosť skutočne má. Luxemburská pobočka FIATu vydala vyhlásenie v ktorom uvádza, že "nedostala žiadnu štátnu pomoc" a "akákoľvek zistenia v tejto veci by boli bezvýznamné čo sa týka reportovaných výsledkov skupinyý FCA."
Starbucks podľa komisie znižoval daňový základ, keď napríklad platil veľmi vysoké licenčné poplatky za know-how spoločnosti zo svojej vlastnej skupiny sídliacej v Británii či neúmerne vysoké ceny za kávové bôby podobnej spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku.
Starbucks, Fiat, Apple a Amazon môžu predstavovať iba špičku ľadovca, po odhalení daňových zvýhodnení sa tieto firmy už vlani dostali na titulnú stránku novín. Dokumenty, ktoré zverejnila skupina investigatívnych novinárov ukázali, že len samotné Luxembursko uzavrelo stovky tajných fiškálnych obchodov známych ako rozhodnutie o daniach s firmami z celého sveta, od PepsiCo Inc., Walt Disney Co. Amazon, ktorý zamestnáva viac ako 1000 v tejto malej krajine.
Zákonodarcovia EÚ vo februári vytvorili osobitný výbor na preskúmanie dane z príjmov právnických osôb po prepuknutí škandálu LuxLeaks. Rozruchu vyvolal tlak na Luxemburčana Jeana-Clauda Junckera, ktorý sa stal prezidentom Európskej komisie v novembri minulého roka po takmer 19 rokoch vedenia svojej krajiny. Začiatkom tohto mesiaca bol Juncker donútený sprístupniť nepublikovanú stranu dokumentu, ktorý varoval jeho vládu v roku 1997 pred možným rizikom špeciálnych daňových dohôd s medzinárodnými spoločnosťami. Stalo sa tak potom, čo bol obvinený z klamstva, keď sa objavil pred osobitným výborom Európskeho parlamentu kvôli rozhodnutiam o daniach.
Komisia sídliaca v Bruseli sa pripravuje na právne kroky a už celé mesiace zbiera argumenty, ktoré by obstáli pred súdom. Vestagerová opakovane povedala, že prípady sú síce naliehavé, ale úradníci neobetujú kvalitu kvôli rýchlosti.
