oPeniazoch.sk, businessinsider Foto: thinkstock
Vysoké zadlženie je jedným z hlavných ekonomických tém. Prakticky neustále počúvame o dlhovej kríze v eurozóne alebo o dramatickom náraste zadlženosti v rozvíjajúcich sa krajinách. Od poslednej krízy vzrástol dlh vo svete o neuveriteľných 50 biliónov dolárov.
Podľa analytikov z Bank of America Merrill Lynch je svet "zamilovaný do dlhu". Dôkazom by mal byť graf, podľa ktorého nejaké znižovanie páky po roku 2008 prakticky neprichádza do úvahy. Skôr naopak, dlh vo svete rastie neúmerným tempom. Po pomerne stabilným období medzi 50. rokmi a začiatkom 80. rokov sa skrátka "niečo pokazilo" a dlh začal rýchlo rásť.
Z grafu je zrejmé, že dlh rýchlo rástol v polovici 80. rokov a potom tiež v 90. rokoch. Problém ale nie je len v objeme, ale aj v rýchlosti, ktorá je oveľa vyššia než dosahuje rast ekonomiky. Za posledných tridsať rokov vzrástol globálny dlh zhruba o 100 % HDP.
V niektorých rozvinutých ekonomikách sa po finančnej kríze snažili dlh znížiť, a to najmä dlh domácností. To však bolo viac ako kompenzované rastom dlhu v rozvíjajúcich sa krajinách. Dlh tak po kríze zaznamenal jeden z najprudších nárastov. Aj bez započítania finančného sektora to bol nárast o 50 biliónov dolárov. Mierny rast zaznamenali domácnosti, vlády zvyšovali dlh kvôli stimulácii svojich ekonomík, ale najväčší nárast zaznamenali nefinančné spoločnosti, kde došlo k rastu o 63 %, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách.
Podľa austrálskej investičnej banky Macquarie vzrástol celkový dlh 111 komoditných spoločností v Číne medzi rokmi 2007 a 2014 z bezmála jedného bilióna jüanov (136,8 miliardy dolárov) na 4,2 bilióna jüanov (674,3 miliardy dolárov). Niet sa preto čomu čudovať, keď majú ekonómovia z globálneho dlhu obavy. Ken Rogoff nedávno vo Financial Times poznamenal, že za pomalým globálnym rastom možno nestojí dlhotrvajúci deficit dopytu (nazývaný aj sekulárna stagnácia), ale práve extrémne zadlženie. "V skutočnosti nemôže byť pochýb, že významným faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj v posledných rokoch, je dlhový supercyklus. Najprv viedol k hypotekárnej kríze v USA, potom ku kríze na periférii eurozóny a nakoniec k problémom v Číne a na rozvíjajúcich sa trhoch," tvrdí Rogoff.
