oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto: thinkstock
Veľkou iróniou modernej Ameriky je, že čím menej peňazí máte, tým viac budete platiť za to, že ich využívate. Ľudia bez účtu v banke musia platiť vysoké poplatky za to, že dostanú výplatu na ruku, alebo že platia svoje mesačné účty v hotovosti. Život bez účtu v banke ich to stojí až o 10 percent viac. Pre takéto rodiny s deťmi, sú finančné služby drahšie, než čo utratia za jedlo. V skutočnosti je veľmi drahé byť chudobný.
Tento problém však siaha ďaleko za hranice sociálne slabších. Viac ako 70 percent Američanov sa považuje za "strednú triedu", ale 20 až 40 percent populácie prepláca na finančných službách. Niekedy tí, ktorí žijú od výplaty k výplate čelia neočakávanej núdzi. Viac ako polovica ľudí v Spojených štátoch sú hotovostne obmedzovaní, jednoducho nemajú 400 dolárov bez toho, aby niečo nemuseli predať alebo si požičať. Pôžička je riešenie v mimoriadnej situácií, často za veľmi vysoké úrokové sadzby, pridáva sa tým ďalší finančný tlak na tých, ktorí sú najmenej schopní to znášať.
Väčšinou sa výplata pôžičky rieši ďalšiu pôžičkou, alebo hneď niekoľkými. Tento cyklus dlhu je problém, ktorý môže skončiť fatálne. Ale samotná existencia bankového sektora je príznakom niečoho hlbšieho. Rozdiel medzi bankou a jednotlivcom je, že keď banka nemôže platiť svoje účty včas, centrálna banka jej poskytne krátkodobý úver, takto môže prežiť bez toho, aby musela odpredať svoj majetok. Týmto spôsobom sa banky,keď sa im nedarí vyjsť s peniazmi, môžu spoliehať na rozdiel od väčšiny firiem na peniaze iných ľudí alebo lacné pôžičky. A to je len začiatok. V dôsledku finančnej krízy sa vynakladajú miliardy na záchranu bankového sektora, sú to rôzne pôžičky, nákupy aktív a ďalšie formy finančnej podpory. Táto pomoc dorazí za veľmi výhodných podmienok s úrokovými sadzbami, aké nemá zvyšok trhu k dispozícii.
Tak ako George W. Bush aj Barack Obama, dal jasne najavo, že štát musí podporovať bankový systém, pretože ak sa banky zrútia, stiahli by so sebou aj americkú verejnosť. Ide o previazanosť bánk a ľudí. Národ musí požičiavať bankám, aby banky mohli požičiavať národu. Mnohí ale popisujú moderné banky ako súkromné firmy, ktoré len skrývajú svoju pravú podstatu. Jednotlivé banky sú síce súkromné spoločnosti, ale každá z týchto súkromných bánk stojí na základoch štátnej pomoci. Pri diskusii o záchrannom balíku z roku 2008, generálny riaditeľ Bank of America Ken Lewis, urobil kľúčové vyhlásenie. "Sme tak prepojení s USA, že je ťažké oddeliť to, čo je dobré pre Spojené štáty, a to, čo je dobré pre Bank of America… je to skoro jedno a to isté."
Napriek tomu takéto ponímanie jednoty medzi bankami a ľuďom nemôže byť celkom pravda. Ak sme všetci na jednej lodi, prečo musí byť tak veľká časť verejnosti ponechaná napospas súčasným úverovým žralokom? Kríza Wall Street nemôže byť "kríza Ameriky", ako ju Barack Obama nazval v roku 2008. Bezprecedentná federálna podpora tečie do bankového systému, ktorý ale účinne vylúčil značnú časť populácie. To nie je len ekonomický problém, narúša sa tým aj demokracia. Prezidenti a bankári svorne tvrdia, že ide o jednotu uprostred zjavných rozdielov. Bankový systém, podporovaný ľuďmi musí slúžiť všetkým ľuďom, nie iba na podmnožine.
Boj za rovnosť v bankovníctve skončil niekedy v ostatných desaťročiach, keď deregulácia anulovala väčšinu významných pokusov obmedziť silu bánk. To, čo sa nakoniec udialo, bolo predvídateľné: banky sa stali veľké a silné a slúžia obchodným záujmom skupiny obyvateľstva. Namiesto toho, aby politici takémuto tlaku odolávali, pretláčajú zákony uprednostňujúce ziskovosť bánk pred verejnými potrebami. Akýkoľvek náznak, že banky by mali byť donútené požičiavať aj menej ziskovým dlžníkom bol spochybnený ako zásah do súkromného trhu.
Keď sa hovorí o ére deregulácie, objavuje sa pojem príliš veľké na to, aby sa nechali padnúť. Ide o finančných obrov – veľkosť, sila a rizikovosť. Nemenej dôležitou je ale následná strata bankových služieb pre priemerných občanov. Bankovníctvo pre chudobných, či vidieckych poľnohospodárov, alebo robotnícku triedu obyvateľov mesta. Miestne bankové inštitúcie boli historicky podporované vládou a mali naplniť svoje jednoznačné poslanie, poskytnúť pôžičky chudobným. Nakoniec ale aj tieto inštitúcie zlyhali, pretože po deregulácii nedokázali konkurovať väčším, lepšie financovaným a rozmanitejším finančným inštitúciám. Hneď ako komunitné banky opustil scénu, okrajoví veritelia sa ocitli v prázdnote. Ak však polovica populácie potrebuje požičať peniaze na riešenie mimoriadnych udalostí, a banky im nepožičajú, otrasie to celým priemyslom. Získanie pôžičiek je kľúčové pre každé úspešné podnikanie, je nutnosť naplniť potrebu trhu.
Existuje riešenie, akási centrálna banka pre chudobných. Takáto verejná verzia by poskytovala krátkodobý úver na pomoc jednotlivcom, aby aj oni dokázali prežiť úverovú tieseň a opätovne sa postaviť na vlastné nohy. V modernom bankovom svete je na to priestor, veriteľ je schopný znížiť náklady na poskytovanie úverov pre chudobných. Vláda je v jedinečnej pozícii požičať chudobným a pokryť svoje náklady, bez toho, aby sa musela zodpovedať akcionárom a znášať tlak na maximalizáciu zisku.
Jedným zo spôsobov, ako to federálna vláda môže v USA urobiť, je cez existujúce štruktúry US Postal Service. Poštové bankovníctvo bol najväčší a najúspešnejší experiment v oblasti finančného začleňovania v histórii USA a zostáva primárnym nástrojom pre finančné začleňovanie po celom svete. Základná myšlienka moderného poštového bankovníctva je verejná banka, ktorá ponúka širokú škálu transakčných služieb, vrátane finančných transakcií, úhrad, sporiacich účtov a malých úverov. Tieto inštitúcie by zostali dostupné vzhľadom k existujúcej poštovej infraštruktúre a riadenie bez akcionárov by nemalo vo svojom hľadáčiku zisk, ale prístupnosť poskytovania služieb. Verejná voľba v bankovníctve by znamenala vytvorenie určitej rovnováhy štátnej pomoci pre bankový sektor s tým, že by sa tým ukrojilo z úžerníckych aktivít. Existujú milióny jednotlivcov, ktorých inak celkom stabilné finančné životy prevrátila jediná nečakaná udalosť, pre ktorú sa ocitli v tiesni dočasnej likvidity. nemôžu sa kvôli tomu ocitnúť na ulici.
Autorom je Mehrsa Baradaranová, profesorka práva z University of Georgia a autorka publikácie Ako druhá polovica bánk dokáže vylúčiť vykorisťovanie a hrozbu pre demokraciu.
