oPeniazoch.sk, mises;index Foto: SITA
Kým niektorí dúfali, že cenu tento rok získa William Baumol a Israel Kirzner pre ekonomiku podnikania, výbor šiel bezpečnejšou cestou a vybral Angusa Deatona za jeho prácu ohľadom spotreby a nerovnosti.
Tento ekonóm údajne už niekoľko rokov figuroval na neoficiálnom zozname potenciálnych laureátov za svoju prácu, ktorá je dôležitá pre hospodársky rast a rozvoj. Hoci sú to vážne veci, skúsme sa pozrieť na Nobelove ceny trocha z nadhľadu. Možno ste už počuli vtip, podľa ktorého vždy získali cenu ekonómovia, ktorí sa snažia vysvetliť širokej verejnosti to, čomu predtým rozumeli iba oni. Ale najnovšie už začínajú zbierať ceny aj tí, ktorí sa snažia o vysvetlenie niečoho, čo je pre verejnosť už dávno známe. Napríklad, že politici sa starajú sami o seba (Buchanan), aby sme nedávali všetky vajcia do jedného košíka (Markowitz, Miller, a Sharpe), že nemôžete klamať donekonečna všetkých (Lucas) a že niektorí ľudia vedia viac než ostatní (Akerlof, Spence, Stiglitz). Pasuje vám sem aj Angus Deaton?
Ak sú pre vás pojmy ako spotreba, príjmová nerovnosť, či prosperita dobre známe, Deatonovi sa vďaka svojej práci podarilo povedať niečo nové. Angus Deaton dostal cenu za úspechy v troch oblastiach výskumu. Zaoberal sa napríklad tým, na základe čoho sa ľudia rozhodujú, na čo a koľko minú zo svojich príjmov a koľko si budú odkladať. Ale aj tým, ako by sme mali merať bohatstvo a chudobu. Profesor Amitabh Chandra z Harvardu je presvedčený, že na základe výskumu si Deaton zaslúži, aby ho prezývali Obi Wan Kenobi ekonomiky. Urobte si vlastný názor, tu je zopár Deatonových najzaujímavejších myšlienok.
Peniaze vás neurobia šťastnejším, ak máte viac ako 75 000 dolárov ročne
Touto myšlienkou sa inšpiroval istý mladý americký generálny riaditeľ, keď sa rozhodol odmietnuť plat vo výške milióna dolárov a radšej tie peniaze rozdelil zamestnancom. Počas troch rokov im v priemere zvýšil plat na 70 tisíc. Kto by nechcel takého šéfa? Skúsil znížiť príjmovú nerovnosť, to znie dobre, nie? Opak je pravdou, skoro to skončilo krachom a našli sa aj takí, čo ho po tomto rozhodnutí radšej opustili. Deaton a Daniel Kahnemann publikovali spoločnú štúdiu, podľa ktorej je v USA optimálny ročný plat 75 000 dolárov. Ak túto hranicu nedosiahnete, stále pociťujete finančný tlak, naopak ak ju presiahnete, už nebudete o nič šťastnejší. Z toho vyplýva, že svoj život hodnotíte pozitívne, ak máte vyššie príjmy. Spokojnosť ide ruka v ruke s vyšším platom, ale pocit šťastia sa už nad 75 000 dolárov nezvyšuje. Štúdia ukázala, že nad určitú hranicu ovplyvňujú šťastie celkom iné faktory. Rozvod, choroba a osamelosť a podobné nepríjemné zážitky prežívajú chudobní omnoho viac než bohatí.
Prečo je lepšie je byť vysoký a bez prarodičov
Deaton sa venuje oblasti blahobytu aj z toho dôvodu, že nejde o numerické meranie chudoby, pričom aj tak sú výsledky celkom zaujímavé. Napríklad jedna štúdia ukázala, že starší ľudia, ktorí žijú spoločne s mladšími ako 18 rokov, sú oveľa viac pod stresom a trpia úzkosťou ako tí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti s mladými ľuďmi. Ďalšia Deatonova štúdia ukázala, že vyšší ľudia sú šťastnejší, majú viac peňazí a vyššie vzdelanie. Údajne je to preto, že fyzické a kognitívne vlastnosti sa vyvíjajú vo vzájomnej závislosti. Ak nemáte dosť dobré fyzické schopnosti, ani tie kognitívne sa priveľmi nevyvíjajú. Vzrastovo nižší jedinci tak vo svojej dospelosti zarábajú v priemere menej a sú aj menej spokojní so svojím životom.
Bohaté krajiny podporujúce tie chudobnejšie narobia viac škody ako úžitku
Podľa článku, ktorý publikoval Vox sa Deaton spočiatku najviac zaujímal o to, čo motivuje ľudí, ak majú utrácať peniaze. Cez túto otázku sa prepracoval k problematike zdravia a blahobytu. Na svoje zdravie totiž míňame úplne inak ako na všetko ostatné. Napríklad, ak radi chodíme na výstavy, radi za ne zaplatíme. Ale do nemocnice radi nechodíme, hoci zdraví byť chceme. Na druhej strane, ale mnoho vecí dokáže ovplyvniť naše zdravie: čo jeme, nakoľko sa hýbeme, či sme v strese. Obzvlášť zaujímajú Deatona výdavky na zdravotníctvo, skúmal, ako bohatšie krajiny pomáhajú tým chudobnejším, a míňajú pritom zaujímavé sumy, len aby podporili rozvoj miestnej zdravotnej starostlivosti, pretože očakávajú, že obyvatelia budú zdravší, čo sa nakoniec prejaví v hospodárskom raste. Deaton vo svojom výskume v Indii napríklad zistil, že ak chce nieto pomáhať s podvýživou, nestačí len počítať kalórie, musí venovať pozornosť aj tomu, ako sa účastníci programu na zníženie chudoby v skutočnosti stravujú. „Nielen zvyšovať kalórie, ale starať sa aj o to, aby boli ľudia zdravší,“ povedal Deaton pre agentúru Bloomberg.
Medzinárodná pomoc je už dlhšie predmetom sváru dvoch táborov ekonómov. Na jednej strane sú tí, ktorí veria, že bez medzinárodnej pomoci by sa chudobným krajinám nikdy nepodarilo zvýšiť úroveň, a na strane druhej sú tí, ktorí si myslia, že podpora narobí viac škody ako úžitku. Medzi nich patrí aj Deaton, ktorý tvrdí, že napríklad v zdravotníctve je pomoc veľmi prospešná, ale v dlhodobom horizonte cudzie peniaze iba škodia. "Najviac viditeľný je príklad z tých afrických krajín, kde veľká časť príjmov tamojších vlád pochádza práve z medzinárodnej pomoci. Tieto vlády sa nemusia snažiť, aby zostali v neustálom kontakte s občanmi štátu, a v skutočnosti nepotrebujú ani parlament a daňové úrady. Ak nesie niekto zodpovednosť za nich, tak sú to tie zahraničné vlády, ktoré im posielajú peniaze," napísal Deaton, ktorý si myslí, že ani to nie je riešenie, ak sa pomoc poskytuje krajine bez súčinnosti s vládou. Chudobné krajiny potrebujú dlhodobo stabilné a zodpovedné vlády, zahraničná pomoc krátkodobo dokáže pomôcť zlepšeniu situácie, ale v dlhodobom horizonte necháva za sebou len nevyriešené problémy.
Svetová banka sa vybrala zlým smerom, chudoba nie je len matematika
Svetová banka vo svojej nedávnej štúdii ukazuje, že v tomto roku extrémna chudoba postihne menej ako desať percent svetovej populácie. Nová metodika si už vyslúžila poriadnu kritiku, Svetová banka určila 1,9 dolára na deň, ako limit extrémnej chudoby. Deaton si myslí, že takáto matematika chudoby nikam nevedie. Ocenený ekonóm tvrdí, že chudoba neznamená len nedostatok peňazí, a ako príklad menuje Indiu, kde je síce numericky menej chudobných, ale vzdelanie a zdravotníctvo je stále na mizernej úrovni. Deaton sa pre Financial Times vyjadril, že najviac si rozumie s indickým nositeľom Nobelovej ceny, ekonómom Amartya Sennom, ktorý chudobu vníma oveľa komplexnejšie, a okrem peňazí sa zaoberá aj tým, čo si ľudia vo finančnej tiesni skutočne môžu dovoliť (napríklad, nakoľko sa môžu zúčastňovať verejného života), a čo nie. Deaton pracuje aj pre Svetovú banku, svoj výskum zameriava predovšetkým na tvorbu cenového indexu, prostredníctvom ktorého by sa dala porovnať životná úroveň chudobných. Je to dosť náročné. Jedno euro stačí na niečo úplne iné vo Švajčiarsku, ako v Bangladéši. V Bangladéši je oproti Švajčiarsku pomerne oveľa lacnejší holič ako iPhone, pretože cena iPhoneu sa odvíja aj od globálneho dopytu a ponuky, zatiaľ čo cena za strihanie vlasov sa vytvára len na miestnej úrovni. Ekonómovia sa preto snažia vybrať také produkty a služby, ktorých cenové porovnanie dokáže poskytnúť čo najrealistickejší obraz o životnej úrovni vo vybraných krajinách sveta.
Ak je vysoká nerovnosť, bohatí profitujú na chudobných
Debata o nerovnosti prepukla v ostatnom čase vďaka knihe Thomasa Pikettyho. V roku 2013 vyšiel Pikettyho Kapitál aj Deatonnova kniha Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvody nerovnosti. Deatonn rovnako ako Piketty systematicky analyzuje vývoj nerovnosti počas posledných 250 rokov. Na knihu jedného z najvýznamnejších mysliteľov roka si každý urobil názor sám. Píše sa v ne o tom, že nadmerná príjmová nerovnosť môže viesť k situáciám, keď bohatí sú schopní vylobovať oslabenie takých verejných služieb, ktoré sú veľmi dôležité pre chudobnejšie vrstvy. Patrí sem vzdelávanie alebo sektor verejného zdravotníctva. V skutočnosti takýto proces dokáže ohroziť demokraciu. Napriek tomu podľa Deatona môže byť nerovnosť úplne legitímna, pokiaľ je to výsledok o toho, že jedni robia určité veci lepšie ako tí druhí. "Nerovnosť je veľmi komplikovaná vec, súčasne je dobrá aj zlá," tajomne uzatvára Deaton.
