oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA
Najznámejší filantropi síce môžu pochádzať z USA, ale vedúce európske národy poskytujú oveľa viac pomoci v pomere k veľkosti ich ekonomík.
USA sú zďaleka najväčším poskytovateľom zahraničnej rozvojovej pomoci (ODA) v absolútnom hodnotení, v roku 2014 poskytli 32,2 miliardy dolárov. Ale ak sa na túto sumu pozrieme, ako podiel hrubého národného dôchodku, čo je hrubý domáci produkt (HDP) a príjmy získané zo zahraničia dohromady, už to nie je až tak fascinujúce číslo. "Európa má dlhú strastiplnú históriu, ktorá ukazuje ako sa významným spôsobom podieľa na globálnych záležitostiach, pomoc a rozvoj je toho súčasťou," tvrdí organizácia Bond, združujúca viac ako 400 medzinárodných členov vo vyhlásení pre televíziu CNBC. Jedným z aspektov tohto záväzku je, že v roku 2005, 15 krajín Európskej únia podpísalo, že zvýši oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 percenta národného dôchodku do roku 2015.
Naproti tomu USA neprijalo žiaden takýto cieľ. "Európska únia vo svojej podstate združuje niekoľko krajín dohromady, čo neraz prináša ťažkosti, ak pracuje ako skupina… Pomáha to však posilňovať politickú vôľu potrebnú na poskytovanie pomoci," uvádza sa vo vyhlásení Bond.
Hoci len päť krajín, Veľká Británia, Dánsko, Luxembursko, Nórsko (ktoré nie je v EÚ) a Švédsko splnili svoje ciele v roku 2014, stále to však vyvoláva tlak na USA, kde pomer ODA ku HND zostal vlani pod 0,2 percenta.
"EÚ je v podstate jediný blok krajín, ktorý prisľúbil, že dosiahne cieľ HND vo výške 0,7 percenta… Myslím, že to, čím sa EÚ odlišuje, že si dokázalo stanoviť lehotu na splnenie," hovorí Tamira Gunzburgová, riaditeľka ONE, bruselskej medzinárodnej organizácie bojujúcej proti chudobe.
ODA zostáva sporná, tvrdia kritici, môže to slúžiť k „ďalším darcom" a nie príjemcov, ktorí sú na pomoc odkázaní. Iní hovoria, že bohatšie krajiny ani nepoznajú skutočné potreby príjemcov alebo že podpora môže byť zneužitá príjemcami. Avšak, pomoc môže poskytnúť záchranné lano pre krajiny, ktoré čelia humanitárnym krízam alebo chorobám, prípadne nie sú schopné prilákať súkromných investorov.
Prečo Európa poskytuje toľko zahraničnej pomoci? Gunzburgová si myslí, že európske krajiny považované za sociálne štáty, hlavne tie škandinávske, preslávené vyšším výberom daní, majú väčšie vládne príjmy, ktoré môžu použiť na pomoc. Napríklad Švédsko, ktoré malo vlani najvyšší pomer ODA / HND vo výške 1,1 percenta. Jedinci s najvyššími mzdami platia štátnu daň z príjmu vo výške 25 percent a municipílnu okolo 32 %- Stačí ak zarábate ročne 616 100 švédskych korún (74 990 dolárov), alebo viac. Pre porovnanie, v USA je najvyššia federálna daňová sadzba 39,6 percenta, ak zarábate 413 201 dolárov alebo viac. Ďalšia federálna daň pre najlepšie zarábajúcich sa pohybuje okolo 3 – 12 percent, ale v niektorých štátoch je odpočítateľná.
Určitú úlohu v poskytovaní pomoci zohráva aj väzba európskych krajín na Blízky východ a Afriku, ako na bývalé kolónie. Po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii žiadalo azyl v EÚ okolo 150 000 ľudí. Minulý mesiac, napríklad Veľká Británia prisľúbila ďalších 115 miliónov libier pre ďalšie mimoriadne financovania pre Sýriu, aby tým čiastočne odradila ďalších Sýrčanov od riskantnej cesty do Európy.
"To sú naši susedia (a to nielen v Sýrii, ale aj na Strednom východe a v Afrike), dáva to zmysel, aby existovala stabilita a prosperita v krajinách, ktoré nás obklopujú, a s ktorými musíme podnikať," povedala Gunzburgová pre CNBC.
V roku 2013 bolo 16 z 20 krajín, ktoré dostali najväčšiu bilaterálnu pomoc z Veľkej Británie, bývalé kolónie. Francúzsko je zas naklonené poskytovať pomoc svojej bývalej kolónií v Afrike, Pobrežie slonoviny a Maroko patria k jej hlavným príjemcom. "Zahraničná rozvojová pomoc z Európy je stále zameraná na bývalé kolónie, ale to je stále menej a menej… Koloniálne väzby sú aj po mnohých rokoch veľmi silné, je to až neuveriteľné, ako silné," čuduje sa Ravi Bhatia, riaditeľ Standard & Poors, ktorý sa špecializuje na Afriku.
Niektoré rozvojové organizácie sa ale obávajú, že európske krajiny strácajú zo zreteľa v svojej snahe zvýšiť pomer ORP ku HND. Napríklad Holandsko v rokoch 2013 a2014 kleslo pod 0,7 percenta, hoci predtým nemalo problém udržať si túto úroveň od roku 1975. Dánsko rovnako znižuje ORP / HND z vrcholných 1,06 percenta v roku 2000, aj keď pomer zostáva nad cieľom 0,7 percenta. Gunzburgová pripisuje tieto zmeny nárastu populistických a anti-imigračných politík v Európe kvôli globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 a 2008. "Myslím, že je to povstanie krajne pravicových politík. Nie, že sú tieto strany pri moci, ale že ťahajú doprava, ide o stredo-pravé strany, ktoré sa obávajú straty voličov," povedala CNBC. "Prípravy rozpočtov boli veľmi citlivé ak išlo o pravicové krídlo vlád, ale aj všetkých vlád, Francúzsko tiež znížilo výdavky, a to má, aspoň na papieri, socialistickú vládu," dodala.
