oPeniazoch.sk, aktualne.cz Foto: thinkstock
Švédsky experiment, vďaka ktorému môžu ľudia pracovať šesť hodín namiesto ôsmich za rovnakú mzdu, vyvolal vlnu záujmu po celej Európe. Nie všade sa však dá uviesť do praxe, kvôli nedostatku ľudí na pracovnom trhu. Ak by sa pracovný čas skrátil, vyššia efektivita práce by vraj ľudí nenahradila. V mnohých prípadoch by ľudia tú istú činnosť za kratší čas ani nezvládli.
Typický osemhodinový pracovný deň má tradíciu z čias priemyselnej revolúcie na začiatku 19. storočia. Otcom myšlienky bol britský továrnik Robert Owen, ktorý vtedy navrhol, aby zamestnanci osem hodín denne pracovali, osem hodín sa venovať voľnočasovým aktivitám a osem hodín odpočívali.
Prečo sa však spoliehať na zavedený systém, ak za šesť hodín denne toho môžu zamestnanci urobiť prinajmenšom rovnako ako za osem? Dokážu sa lepšie sústrediť, sú odpočinutejší a práca je efektívnejšia. Veria tomu niektoré švédske firmy, ktoré sa rozhodli skrátiť štandardný pracovný čas bez toho, aby siahli na mzdy. Čo však v podnikoch, kde sa pracuje na zmeny? Takýto experiment by asi "rozhodil" celú prevádzku. Pri pásovej výrobe sa musela o štvrtinu zrýchliť linka, aby sa za šesť hodín stihlo to isté, čo za osem. Nejde pritom len o priemyselné závody, ale napríklad aj o banky ,rôzne kontaktné centrá či infolinky. Pre splnenie rovnakého množstva práce by to vyžadovalo viac zamestnancov alebo viac nadčasov. Ak by firmy kvôli kratším úväzkom začali najímať ďalších ľudí, bolo by to pre nich drahšie.
Kratší pracovný čas má v Európe predovšetkým Francúzsko, kde je od roku 2000 uzákonený 35 hodinový pracovný týždeň. Cieľom bolo znížiť nezamestnanosť, teda získať prácu pre viac ľudí, pretože každý tak bude robiť kratší čas. Namiesto toho však regulácie priniesla úplne iné dôsledky. V niektorých podnikoch vzrástla produktivita, pretože firmy zatlačili na zamestnancov, aby zvládli svoju prácu za kratší čas. V ďalších prípadoch firmy nasadili miesto ľudí automatizáciu a tam, kde to nešlo, presunuli výrobu z Francúzska do iných krajín EÚ alebo mimo EÚ.
Ako "náhradu" kratšieho pracovného dňa sa firmy snažia ľuďom ponúkať pružný pracovný čas. Zamestnanci v tomto prípade nemusia nutne "sedieť" osem hodín v práci, niekedy skončia skôr a inokedy zasa potiahnu výrazne dlhšie. Pevná je len časť pracovného času a zvyšok si zamestnanec prispôsobí podľa toho, či si radšej ráno pospí, alebo chce byť popoludní o niečo skôr doma. Niektorí sa do prevádzkovej teploty dostanú okolo poludnia a najvýkonnejší sú podvečer, alebo naopak, najväčšie výkony podávajú práve v ranných hodinách. Ak by sa firma snažila úplne vyhovieť biorytmu každého zamestnanca, mohla by úplne rezignovať na nejakú organizáciu práce, tvrdia odborníci.
