oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Pápež František trápi kritikov, ktorí vidia jeho kampane proti chudobe a zmene klímy, ako ekonomický akt a tvrdia, že by sa mal držať teológie. Debata, už prebieha niekoľko mesiacov.
František vytvoril politický spor, a to ako vo vnútri, ako aj mimo katolíckej cirkvi, tým, že obviňuje kapitalizmus pre mnohé z problémov chudobných. Pozrime sa na tri vety, ktoré sa vzťahujú k Vatikánu za posledných 125 rokov, z oblasti sociálneho prístupu a boja za chudobných a zraniteľných spolu s ochranou životného prostredia. Pozícia Františka a jeho predchodcov, pokiaľ ide o hospodárske záležitosti, sú do značnej miery konzistentné a môžu byť premietnuté do jedného odkazu od každého z posledných troch pápežov.
1. Žiadny "izmus", prosím, my sme katolíci
Súdiac podľa Twitteru je František socialista. Pravdou je, že Vatikán tvrdí, že sa vyhýba rôznym školám čo sa týka ekonomického myslenia. Pápež Ján Pavol II. v roku 1991 napísal encykliku, ktorá opisuje sté výročie vatikánskeho sociálneho učenia a vznik trhových ekonomík v Európe po tom, čo komunizmus zlyhal. Nájdeme tu aj otázku: Je kapitalizmus dobrý nápad? "Odpoveď je samozrejme zložitá," napísal Ján Pavol II. v Centesimus Annus. Ak je kapitalizmus definovaný ako firma, ktorá oslobodzuje kreativitu a preberá zodpovednosť za všetky dôsledky svojej činnosti, "potom odpoveď je celkom iste kladná," napísal. Ale ak je kapitalizmus definovaný ako nespútaná honba za osobným ziskom a nedokáže slúžiť absolútne každému, potom nie tak celkom.
2. Ekonomika = morálka
Ekonomické a morálne rozhodnutia sú prepletené na všetkých úrovniach, od jednotlivca až po tú medzinárodnú, napísal pápež Benedikt XVI. v roku 2009 encyklike Caritas in veritate. "Je dobré, ak si ľudia uvedomia, že nákup je vždy morálny a nie len ekonomický čin," napísal. Prečítajme si tieto slová pozorne. Je to celkom ťažká úloha. Ak by všetci neustále zvažovali morálne dôsledky všetkého čo urobia, nikto by si nič neurobil. Napriek tomu, že rozmýšľať o dopade svojich krokov je dobrá myšlienka a už si ju nezávisle osvojili aj niektoré najväčšie svetové spoločnosti. Napríklad spoločnosti Intel sa podarilo za ostatných niekoľko rokov prečistiť nákupné postupy v rámci dodávateľského reťazca o 16 000 firiem. Samozrejme, že tento krok neurobila preto, že by to malo byť "morálne", aj keď z časti by sa to tak chápať dalo. Skôr preto, že nechce také množstvo rôznych sprostredkovateľov.
3. Veľké problémy si vyžadujú veľké riešenie
A čím prispieva do tejto konverzácie Pápež Franctišek? Ak je pravda, že Vatikán v zásade podporuje kapitalizmus ako tvorivú silu, ako napísal pápež Ján Pavol l II., ak každé rozhodnutie firmy by malo pomôcť "morálke", ako to napísal pápež Benedikt XVI. a ak sa miliarda ľudí snaží žiť za menej ako jeden dolár denne, ako hovorí Organizácia spojených národov, a ak sa spoločenstvo chce postaviť riziku zmeny klímy… Potom bude musieť riešiť rozsiahle morálne obavy Vatikánu a bude musieť zmeniť od základov ekonomické správanie sa. Ale len vtedy, ak budeme akceptovať všetky „ak“.
František vo svojej environmentálnej encyklike Laudato Si píše: Ľudstvo je povolané, aby uznalo potrebu zmien životného štýlu, výroby a spotreby, za účelom boja proti otepľovaniu, alebo aspoň proti ľudským krokom, ktoré situáciu vytvárajú a zhoršujú."
Aj keby sme pripustili spomínané všetky „ak“, stále stojíme pred otázkou: ako možno prostredníctvom trhov, všeobecne považovaných za najlepší spôsob, ako zmeniť svet, najlepšie riešiť problémy, ktoré vznikajú na trhoch? Na túto otázku by sme pravdepodobne márne hľadali pápeža, ktorý by našiel jednoduchú odpoveď.
