oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA
Stredajšie a štvrtkové zasadnutie menového výboru americkej centrálnej banky bude ostro sledovanou udalosťou. Niektorí ekonómovia a analytici oslovení televíziou CNBC ale tvrdia, že stres okolo možnosti rastu sadzieb je úplne zbytočný. Aj prípadné mierne zvýšenie úrokov totiž ponechá menovú politiku ďaleko od normálu. Pravdepodobnosť rastu úrokových sadzieb v USA už tento týždeň sa podľa agentúry Bloomberg v pondelok zvýšila na 30 %.
Vzhľadom na vývoj na finančných trhoch v posledných týždňoch sa presvedčenie investorov o štvrtkovom rastu sadzieb v USA pomerne rýchlo vytráca. Nervozita prameniaca z neistoty a rôzne špekulácie však v žiadnom prípade neustali a téma rastu sadzieb je stále jednou z najsledovanejších a najdiskutovanejších. Niekoľko ekonómov a analytikov sa už dlhšie pokúša nervozitu zmierniť.
Oliver Pursche, výkonný riaditeľ Bruderman Brothers, vyhlásil, že "fixácia investorov na zvyšovanie sadzieb v USA je nezmysel". Zvýšenie úrokov podľa neho nebude mať na trhy veľký vplyv a ani obavy z poklesu firemných ziskov kvôli silnému doláru nie sú namieste.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Jonathan Corpina zo spoločnosti Meridian Equity Partners. "Na trhu panuje ohľadom najbližších krokov Fedu veľa neistoty. A ak Fed sadzby nezvýši, po čase budeme opäť viesť debaty o neistote, kým k zvýšeniu naozaj nedôjde. Je to skrátka nový normál a mali by sme si na neho zvyknúť," myslí si Corpina.
Ešte podrobnejšie situáciu okolo sadzieb popísali ekonómovia Jonathan Willis a Guangye Cao z pobočky Fedu v Kansas City. Podľa ich správy nebude vplyv pohybu úrokovej sadzby na ekonomiku a trhy tak výrazný, ako tomu bolo pred 30 rokmi. V roku 1985 nečakaný pokles sadzby o 25 bázických bodov viedol k rastu zamestnanosti o 0,2 %, po roku 1994 je ale vplyv vývoja sadzieb na situáciu na trhu práce zanedbateľný. To nepriamo dokazuje tvrdenia niektorých ekonómov, že kvantitatívne uvoľňovanie ako opatrenie na postupné dosiahnutie plnej zamestnanosti prakticky nemá zmysel.
Willis a Cao vo svojej štúdii pripomenuli, že "pomalé zotavenie z recesie v rokoch 1990 až 1991 a 2007 až 2009 je v kontraste s oveľa rýchlejším zotavením z predchádzajúcich recesií. K tomuto pomalému zotaveniu došlo napriek nezanedbateľnej monetárnej injekcii Fedu prostredníctvom znižovania krátkodobých úrokov".
Podľa Willisa a Caoa zmena v zameraní amerického hospodárstva znamená tiež zmenu citlivosti na vývoj úrokových sadzieb. Presnejšie povedané, sektory ako výroba spotrebného tovaru či stavebníctvo sú na vývoj úrokových sadzieb citlivejšie, zatiaľ čo zdravotníctvo alebo vzdelávanie sú menej citlivé. Vzhľadom k vyšším nákladom pri výrobných sektorov je to logické. Zmena orientácie ekonomiky z výrobných sektorov na služby potom vedie k tomu, že celá ekonomika je menej citlivá na zmenu úrokových sadzieb.
Ďalším problémom je podľa Willisa a Caoa zmenšovanie závislosti dlhších výnosov u dlhopisov na základných sadzbách Fedu. To podľa ekonómov vedie k tomu, že aj závislosť zamestnanosti na dlhších výnosoch slabne, a ekonomika ako celok je tak na sadzbách Fedu de facto nezávislá. Ekonóm z pobočky Fedu v St. Louis Stephen Williamson uviedol, že nevie o žiadnom dôkaze, ktorý by hovoril o spojitosti medzi kvantitatívnym uvoľňovaním a základnými cieľmi Fedu, infláciou a ekonomickou aktivitou.
Ekonóm Scott Sumner si však nemyslí, že Fed je úplne z obliga. Monetárna politika bola podľa neho v posledných recesiách oveľa menej expanzívna, a preto bolo zotavenie z recesie pomalšie. Nejde ani tak o nominálne úrokové sadzby, ale skôr o ich relatívnej výške vzhľadom k ekonomickej rovnováhe. To znamená hranicu, pri ktorej sa peniaze bežne požičiavajú. Podľa Sumnera táto sadzba od roku 1985 dramaticky klesla a monetárna politika nebola tak expanzívna, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Centrálna banka v posledných rokoch mohla byť ešte agresívnejšia.
V čom sa môžu jastraby aj holubice určite zhodnúť, je nakoniec fakt, že súčasná politika Fedu nemala na rast nezamestnanosti alebo inflácie výrazný vplyv. Či je to chyba centrálnych bánk, alebo ide o systémové zmeny, zatiaľ nikto nevie. V najbližších rokoch to môže byť pre ekonómov oveľa dôležitejšie problém, než je súčasné (ne)zvyšovanie sadzieb.
"Podkladové ekonomické údaje v USA odôvodňujú zvýšenie sadzieb. Americká ekonomika to podľa môjho názoru skutočne potrebuje v strednodobom až dlhodobom horizonte, a ja som presvedčený, že príde zvýšenie sadzieb, s najväčšou pravdepodobnosťou v septembri, " vyjadril sa pre CNBC Axel Weber, predseda UBS a predtým prezident centrálnej banky Nemecka.
V prípade, že Fed zvýši sadzby v septembri tak, ako to Weber naznačuje, bol by to prvý nárast po deviatich rokoch. Predstavitelia americkej centrálnej banky sa zídu v stredu, svoje rozhodnutie oznámia vo štvrtok. Predsedkyňa FEDu Janet Yellen dávnejšie povedala, že zvýšenie sadzby je "závislé na dátach," čo nakoniec zdôraznil aj Weber. Odhad pre americký ekonomický rast v prvom štvrťroku bol aktualizovaný na 0,6 percenta ročne. Okrem toho, druhý štvrťrok sa ukázal ako "veľmi dobrý" s rastom 3,7 percenta ročne. Avšak Weber pripustil, že Fed odložil zvyšovanie sadzieb na neskôr, v priebehu jesene, kvôli tomu, aby dokázali tento krok riadne odkomunikovať. "Fed už dal jasne najavo, že to bude len mierne sprísnenie sadzieb. Myslím, že sa Fed v súčasnom cykle na konci konjunktúry pravdepodobne nedostane nad 3, nanajvýš 4, percentá. Nebude to úroveň sadzieb z minulosti." Weber si myslí, že by vyššie sadzby mohli spôsobiť problémy, ak sa americká ekonomika opäť ochladí, pretože centrálnej banke by mohol chýbať priestor na manévrovanie. "Myslím, že Fed bude hýbať sadzbami v najlepšom prípade na každom druhom zasadnutí, čo v podstate znamená, že sa môžu pohybovať okolo 100 bázických bodov za rok, čo je oveľa nižšie, než to, čo sme videli v minulosti," povedal pre CNBC.
Stratég Komal Sri-Kumar ale tvrdí, že sadzby v Spojených štátoch neporastú skôr ako za dva roky. Finančné trhy podľa neho podceňujú možné dopady spomaľovania expanzie čínskej ekonomiky. "Na začiatku roka som vyhlásil, že tento rok rast sadzieb v USA neuvidíme. Teraz si začínam myslieť, že sadzby v Spojených štátoch sa nezvýši ani v budúcom roku."
Ak by Fed tento týždeň predsa len sadzby zvýšil, znamenalo by to podľa Sri-Kumara prelomenie parity dolára s eurom a posilnenie dolára k libre. Jedným dychom pritom dodal, že vývoz tvorí zhruba 13% HDP Spojených štátov, čo nie je zanedbateľné. "Fed si v súčasnej situácii jednoducho nemôže dovoliť na sadzby siahnuť," upozornil.
Andreas Utermann, investičné šéf v spoločnosti Allianz Global, ale naopak zastáva názor, že by Fed sa zvyšovaním sadzieb nemal otáľať, pretože uvoľnená menová politika je kontraproduktívna. Upozorňuje napríklad na to, že fixné kapitálové investície sú najnižšie za posledných dvadsať rokov.
"Politika nulových sadzieb vysiela extrémne negatívne signály. Tí, ktorí o menovej politike rozhodujú, dostávajú varovanie, že čelíme zásadnému problému. A kým sa tento problém nevyrieši, nikto nezačne investovať. Myslíme si, že zvýšenie sadzieb o 25 bázických bodov by oživenie amerického hospodárstva, ktoré je ešte len zhruba v polovici, v žiadnom prípade nemalo zastaviť," uviedol Utermann.
